Dobrodružstvá dvoch backpackeriek v Tanzánii (7. časť)

Späť do Moshi a za ďalším dobrodružstvom na Zanzibar

Treba priznať, že zostup už nebol taký zážitkový ako výstup. Cítili sme sa dosť rozbito a tešili na návrat do nížin. Ale aj tak sme počas neho zažili krásne momenty na krásnych miestach, ktoré by bolo škoda si neodložiť do truhličky zážitkov.

Na popis zostupu z Kilimandžáro Uhuru si požičiam svoje denníčkové záznamy zo Stravy:

Z Kibo huts na Horombo huts 🏔️↘️

Po ani nie hodine spánku pod Kilimandžárom, nás ešte čakal zostup s plnou náložou na chrbtoch 🎒🎒 na nižšie položenú chatu, aby sme v posledný deň nemuseli uvaliť 30 kilometrov, len 20. 😅

Toto už bolo menej záživné. Cestou hore nás to bavilo viac... (zdroj: Monika Kusendová )

Pocity a´la zombie apokalypsa, ☠️ šli sme len na zotrvačnosť. Koncentrácia na bode mrazu, ale občasné zakopnutie o kameň vždy na chvíľu zobudilo. Síce sme šli rýchlejšie, ale kilometre ubiehali akosi pomaly. To je tak, keď šlapeš v polospánku… Strašne sme sa tešili, až sa konečne zababušíme do spacákov a na kompletku vypneme. 😴 Nohy i hlavu. Aj keď to druhé asi už nastalo…

Môžeš si vybrať, o ktorý 🪨 sa potkneš 😉 (zdroj: Monika Kusendová )

Prečítajte si aj predchádzajúcu časť z final výstupu na Kilimandžáro.

Final zostup po Marangu route ⛰️↘️

Už nám aj trochu baterky vybilo, nohy vydralo, chrbát zlomilo 😅😝 Nevedeli sme sa dočkať až budeme úplne dole. Na poslednom kilometri ešte Soňa zbadala odbočku na vodopád. Najprv som ju za tento nápad preklínala, ale potom som jej odpustila. Toto nádherné prírodné zákutie stálo za ten gigantický pľuzgier na päte. (Mala som ho ešte mesiac a pol po návrate. Až som si myslela, že mi hnije noha).

Vodopád na začiatku/konci Marangu route (zdroj: Monika Kusendová )

Ale šťastná a vďačná za všetko, čo ma stretlo na tejto ceste. 😍😇
A teraz poďme si trochu oddýchnuť späť na základňu v Moshi, dať si po 5 dňoch sprchu, posteľ, teplo, komfort. Alebo? Čítajte ďalej, ako to dopadne, keď až tak veľmi vopred neplánujete, plus niektoré veci nefungujú podľa plánu…

Záverečné hody, ktoré nám pripravil tím Salama Safaris 😍 (zdroj: Soňa Struhárová )

Stačilo Moshi 

Jeden večer, keď konečne v mestečku Moshi nabehla elektrina, sme sa definitívne rozhodli, že sa presúvame z pevniny na ostrov. Strávili sme tu ešte dve noci, aby sme sa dali dokopy. Po 5 dňoch sme mali krásnu veľkú posteľ a vnútri teplejšie ako 10 stupňov. Toľko radosti. 🤩 Ale na druhej strane aj pekne čiernu kúpeľňu a mrte špinavých vecí. Voda tiekla slabo a klimatizácia nefungovala. Prejedli sme skoro všetky zvyšné šilingy, mestečko už mali komplet pobehané. Čas pohnúť sa ďalej, aby sme tu neskysli…

Ďalšie cesty volajú... (zdroj: Monika Kusendová )

Hor sa na Zanzibar 

Našli sme výhodné letenky na dopoludnie, bookli ich, dobre sa na to vyspinkali a tešili sa na ďalšie dobrodružstvo. Na ráno sme si ešte zajednali cez ubytovanie taxík. Radšej mierne s predstihom, lebo veď poznáme už africkú dopravu. 40 kilometrov môže trvať aj pol dňa…

Tentokrát sme však boli milo prekvapené. Akonáhle sme vyšli z mestečka, nielenže mizol bežný ruch ulíc a motkajúci sa obyvatelia, ale aj kvalita ciest sa zvyšovala. Takých 10 kilometrov pred letiskom to už bol európsky štandard. Dokonca sme prvýkrát od nášho pobytu v Afrike stretli aj policajtov nahodených v bielom, videli nejaké dopravné značky. Chaos sa zmenil na poriadok. Letisko čistučké, maličké, prehľadné a bezpečné. Stačilo by tam v pohode byť aj 10 minút pred odletom. Pohoda. Tak poďme nastúpiť do toho pidi lietadielka a o takú hodinku a pol sme na Zanzibare. 

Zanzibar bude aj plný zelene. (zdroj: Monika Kusendová )

V hlavnom meste

Nová destinácia nás privítala dažďom. Nielen takým ľahkým. Bola to poriadna šupa. Zastihlo nás to ani nie 100 metrov od letiska. Chvíľu sme teda počkali pod strieškou, aby nám naše ledva vysušené a pomerne nesmradľavé veci znova neskončili tak ako na Kilimandžáre. No aj tak sme sa nasledujúci kilometer a pol na ubytovanie za💩 od blata. Prešli sme si rozmočenými uličkami plnými špiny i kultúrnym šokom.

Ale budú aj takéto čarovné uličky :) (zdroj: Monika Kusendová )

Tuná na ostrove to bola ešte väčšia bieda ako na pevnine. Hrozné, v akých podmienkach ľudia žili. No nech bol ten bordel akokoľvek veľký, všade na nás pozerali čerstvé ovocie a zeleninka. Hej, pre nás vzácne, ale verím, že domácim papája, melón či banány už lezú hore krkom a vďačne by to vymenili za múku, ryžu, cukor…

Trhy s ovocím a zeleninou - pre turistov vzácne, pre domácich živobytie. (zdroj: Monika Kusendová )

Z extrému do extrému 

Poobede sme sa vybrali na objavovací klusík po Zanzibare. A o tom, že nás to chytilo za srdce a vyvolalo v nás kadejaké emócie, svedčí autentický záznam z toho dňa zo Stravy:

Taký zanzibarský Lunik... (zdroj: Monika Kusendová )

Zažiť ďalší kultúrny šok počas našej ❤️ aktivity. 😳🥷🕌💩 Akože behať v takýchto podmienkach môže so mnou iba dlhoročná kamarátka Soňa, 🏃🏃🤗 každý iný by to otočil tak po prvom kilometri. 😅🙈
👉 Najprv špina, blato, odpadky, chudoba.

Potom verejná pláž, kde sa venčili miestni aj so 🐶 alebo 🐐, následne pokus o chodníky a civilizované cesty, športoviská a ihriská...

Verejná mestská pláž - čistotu nečakajte. (zdroj: Monika Kusendová )

Potom drb moslimské štvrte skrytých tvárí a ich bielučké svätyne.

Snehobiela svätyňa moslimov (zdroj: Monika Kusendová )

Následne zase raz chudobné getá, ktoré nakoniec bez varovania vyústili v krásne kamenné mesto s historickými hradbami, kde sa to hemžilo turistami. 😱

Historické kamenné mestečko na Zanzibare (zdroj: Monika Kusendová )

Odfajčilo mi dnes dekel trochu z tejto kombinácie. 🤯 Plus dusno a na záver útek pred dažďom aj celkom zmohli. 😝 Pred spaním si dáme ešte nejaké jogové a dychové cvičenia, nech lepšie vstrebeme intenzívne dojmy dňa. A zajtra už smer východ ostrova za krásami prírody a mora. 🌿🏖️

Dobrodružstvá zo Zanzibaru pokračujú. Čítajte ďalej.