Jemný úvod
Pár domov na veeeeľmi kratučkej ulici. Takmer všetky sú také, veď sa aj skoro všetky volajú Niečo Close. Moje Niečo je Redberry. Uličky sú všakovako pokrútené a na každej odbočke je veľká ceduľa s jej názvom a menšími písmenami je naj zoznam všetkých ostatných Close, ktoré sa k nej pripájajú. Niekedy býva dosť veľký. Časť Cavershamu, v ktorej teraz bývam ja, sa volá Caversham Park a je úplne hore na kopci. A máme tu veľký park. (No kto by to bol povedal?)
Nič, len prechádzka
Ráno kráčam do obchodu, kúpiť si čerstvé pečivo. Chcel som spať dlhšie, ale spev vtákov ma zobudil už o pol siedmej. Pravdupovediac, takto zreteľne som ho nepočul dosť dávno. Do vrecka novej bundy vkladám svoj digitálny fotoaparát, nech mám aj iné fotky ako z krčmy a vykračujem si spokojným, sviežim krokom do neďalekého obchodu. Kde-tu sa otáčam, fotím, zakopávam, usmievam sa a zdravím susedov. Na dverách obchodu čítam, že otvárajú až o 8am. Nevadí, otočím sa a podobným krokom odkráčam naspäť domov. Slaninka s vajíčkami a čaj s mliekom sa dnes teda nekoná - nieto čerstvého pečiva, ktorým by som túto gurmánsku extázu doviedol do stavu dokonalosti. A na to si ja potrpím.
Koľko ešte?
Druhý pokus je o inom. Treba stihnúť autobus. Zastávka nie je ďaleko, pár krokov, avšak zisťujem, že nemám drobné na lístok a na to si zase potrpia tunajší šoféri. Už je krátko pred ôsmou a tak sa dnes po druhýkrát spolieham na obchod. Kúpim si nejaké jogurty, keď už mi teda nevyšli raňajky tak, ako som si bol býval prial. Vychádzajúc z obchodu a snažiac sa narvať drobné do peňaženky vidím odchádzajúci autobus. Rezignovane prichádzam k najbližšej zastávke a márne na nej hľadám informáciu o tom, kedy odchádza nasledujúci. Rozhodnem sa teda prejsť sa k ďalšej zastávke, tam to snáď nájdem. Našiel. Ale...
Naspäť v realite
Zvoní mi telefón. Ahmod, môj spolubývajúci, mi ponúka odvoz a ja si uvedomím, že to auto, ktoré zastavilo pár metrov odomňa, poznám. (Predvčerom ho veľmi výhodne kúpil a bol na to aj príslušne hrdý.) Takže predsa sa dnes nakoniec na mňa usmialo šťastie. Lenže k dokonalosti mi zase niečo chýba - v práci zisťujem, že miesto dvoch sladkých plnotučných ovocných jogurtov sa v mojej taške nachádzajú dve sladké smotany.
PS: Bude aj o oblakoch.
