Peter Lacina
Neviditeľné Slovensko, alebo aj fotky môžu pomáhať
Tak, máme tu polovičku septembra a ranné teploty reprezentované jednocifernými hodnotami nám jasne naznačujú, že leto je preč a už to nezachráni ani popoludňajších 26°C.

Tak, máme tu polovičku septembra a ranné teploty reprezentované jednocifernými hodnotami nám jasne naznačujú, že leto je preč a už to nezachráni ani popoludňajších 26°C.

Zdá sa, že postavy z Tolkienových príbehov nemusia byť všetky iba výplodom fantázie. A nemusia žiť iba v nedostupných temných krajoch Škandinávie. Našťastie.

Vrcholí leto a s ním aj sezóna infračervenej fotografie. Svoj upravený fotoaprát v tomto čase prakticky nepúšťam z ruky.

Druhú aprílovú nedeľu sa v Žarnovici konali Medzinárodné majstrovstvá SR na plochej dráhe. Pre domácich možno bežná vec. Naživo som tento šport videl prvý krát. Bol to zážitok.

Babie leto je určite jedno z najkrajších období, posledný vzdor prírody pred tým, než odovzdá vládu dažďu, vetru, snehu a zime...

Bola to láska na prvý pohľad :-) Fotím už veľa rokov, no prvé fotky urobené v infračervenom (IR) spektre som na nete objavil asi pred dvomi rokmi, svoju prvú skutočnú IR foto som urobil 15. januára tohto roku.

Počas minulého víkendu sa v lyžiarskom areáli na Králikoch konal Visegrad Cup 2017, preteky psích záprahov.