A tak sa s nimi hral, behal s nimi po byte, nakladal ich do tatrovky, vozil po izbe, spolu jedli piškóty a pili čaj. No proste rodinná idylka. Mala som radosť, momentálne nabudená hormónmi nového človeka ktorý vo mne rastie, vypustila som i slzu dojatia. Vysokoveriaca prastará mama by mala radosť, keby žila. Pravnuk oddaný anjelikovi.
Anjelik s nami zaspával, hral sa. A teda nebolo nič výnimočné, že sa s nami musel ísť aj prebaliť. Leonko si poslušne ľahol na chrbát, rozbalila som plienku. Produktov metabolizmu bolo viac než dosť, nebudem to opisovať, viete si predstaviť. Hral sa s anjelikom nad hlavou, tváril sa že lieta. Zrazu zastal, ruky prudko stiahol smerom dole a anjela celou silou strčil medzi nohy do nie veľmi voňavej hnedej masy so slovami: „ČUCHAJ ANJELIK, ČUCHAAAAJ!!!"
Nuž pobožná prastarká, dúfam že v tom momente vám v nebi práve rozdávali obedy a nevidela si to...Mne to však rozosmialo celý upršaný deň. :)
