Kapitola prvá- narvať to do výťahu je drina...
Začali sme to nosiť do výťahu, výsledkom čoho bolo konštatovanie- veľká sviňa, malý chliev. Nevzdávali sme sa, a po pol hodine sme našli ten správny uhol, pod ktorým sa to tam dá nacpať. Vyniesli sme to na šesťkrát, ruky sa začínali triasť, bukasový masív s dýhou je neskutočná sviňa...
Kapitola druhá- urob miesto...
To, čo sa spočiatku javilo ako brnkačka, sa začalo meniť na nočnú moru, keď sme zistili, že útroby stola a iných vecí v izbe skrývaju nechutné zákutia plné drobných chobotín, ktoré zrazu nebolo kam uskladniť. Ďalšia hodina zabitá úpravami hracej plochy...
Kapitola tretia- rozbaľ to a top sa v mori kartónov...
Začali sme to rozbaľovať v chodbe, o chvíľu bol celý byt zaprataný morom kartónov. Keďže mám v chodbe dlažbu, kartóny sa utešene šmýkali a ja som predvádzala ľúbezné krokové variácie všetkých druhov, hodné odbivu poroty z Bailanda (autorka uvedenú reláciu v živote nevidela).
Kapitola štvrtá- samotná montáž...
Hurá, osem (inými slovami dvadsať) hodín, môžme sa pustiť do montáže. Veľké kusy tej svine ponosiť do izby, skrutkovať, montovať, pindať, nadávať na Ikea, dupať od nervov, ísť podľa kreslených návodov a opätovne dupať...Postavili sme kostru, dali sme tam soklíky (či ako sa to volá) dopredu- boli tam dve diery, v návode bolo uvedené, že podľa toho jak sa nam to ľúbi, to máme umiestniť- teda buď dopredu, alebo trochu viac dozadu. Tak sme to dali dopredu, však návod hovorí, že si môžme vybrať- ó, aké milenééé....A ešte šup tam s poličkami, tyčami na vešiaky a dielo skazy je takmer hotové.
Kapitola piata- jedna hodina v noci...
Rozbaľujeme vodiacu lištu, jedem do finále...Už len vodiacu lištu a dvere. Nech sa akokoľvek snažíme, vodiaca lišta sa nedá uchytiť. Hľadáme problém...Problém nalezen- volá sa soklík. Mal byť vzadu... HREŠÍME, HREŠÍME, HREŠÍME....Treba to celé rozobrať...Pijeme whisky....Sme pripití, ideme spať...Zajtra to snáď dovedieme do úspešného konca...
Kapitola šiesta- ráno múdrejsie večera...
Ráno sme vstali niečo po siedmej (inými slovami sedem, dve bodky a niečo niečo) so záhadnými bolesťami hlavy. Skriňu sme pokľudne rozmontovali, soklíky (tie prašivé psy) sme posunuli dozadu, všetko zas zmontovali. Ideme uchytiť spodnú a vrchnú lištu. Podľa scénického kresleného návodu tam máme niečo priskrutkovať. To niečo v balení chýba... Uááááá!!!
Kapitola siedma- reklamácia...
Sadli sme na bus a odtrepali sa do IKEA. Home, sweet home- už sme tam ako doma. Reklamačný pultík je celý náš. Za pol hoďku odchádzame bezbolestne s chýbajúcimi vecami...Vonku je nechutne teplo, chcem sa napiť. Smola- vinea ostala na reklamačnom pultíku.
Kapitola ôsma- podarilo sa...
My sme to zvládli. Ono to funguje, má to úložné priestory, nenakláňa sa to. Prvý pokus o odsunutie dverí. Óóó, ako nádherne hladko idú. Zrazu strašná bolesť, prsty zavrznuté medzi dverami. Nevadí, hlavne že sme dokončili to dielo skazy. Je šesť hodín večer... :)
