Vzhľadom na isté porady a školenia v rámci môjho voľného času mi vznikol nadčas. Nehovorím, že horibilný, ale je tam. Viem, že mi ho nepreplatia. TU to proste tak funguje. Dobre, nevadí, môžem si ho vybrať. Teda vo väčšine firiem. Ja pracujem v spoločnosti kde to nie je bohužiaľ možné. A tak už dlho pracujem nadčasy, ktorých sa za tie roky nazbieralo neúrekom a loajálne ich darujem každý mesiac firme. Dlho som nemala potrebu odísť z roboty skôr. Tento týždeň však došla do Bratislavy mamina a tak som chcela aspoň jeden deň odísť skôr, aby som sa jej mohla venovať. O dve hodiny. Zhodou okolností aj tento týždeň ma čaká jedna pracovná vzdelávacia aktivita mimo mojej pracovnej doby, a tak som si povedala, že by som si to dnes mohla odkompenzovať (nehovoriac o tom, že tam už nejaké tie nadčasy mám). U nás to nejde tak, že proste odídete skôr. Je treba napísať siahlodlhý mail, prečo. Najlepšie je nasypať si popol na hlavu, aký ste neschopný a v prípade schválenia kompenzácie na sebe popracujete. Ja som uviedla len rodinné dôvody. Nestačilo. Vraj nemám nárok.
Niekto by povedal, aby som si zobrala dovolenku. Ani na to nie je dôvod dostatočný. Proste by mi ju neschválili. Na to, na čo mám zo zákona nárok tu proste neplatí. Alebo si to musím ponížene vyprosiť. Je to normálne aj u Vás? Možno je to všade rovnaké, ja to neviem posúdiť, keďže je to moja prvá robota. Ak je to všade tak, to sa potom ospravedlňujem a asi sa inšpirujem svojim prvým článkom a budem si hľadať vhodný podnikateľský zámer...
Jaj a že prečo nedám výpoveď? No na moju veľkú smolu ma práca s ľuďmi baví a našla som sa v nej. Druhým dôvodom je zamestnanecký úver...
Dnes je skvelý, dnes je skvelý deň...
