Vytešená ako čivava som volalamamine, počas toho som sa presúvala cez prechod na druhústranu cesty. Kvákala som ako divá, zreničkyroztiahnuté na maximum od nadšenia. Až tak veľmi, že sinevšimli, že je červená. A nevšimli si ani pôvabnéhopríslušníka policajného zboru a už vôbecsi nevšimli kameramana a tetušku s mikrofónom. Vlastnevšimli, ale žiaľ po funuse. Mamine som oznámila, že idemplatiť pokutu, pretože som prešla na červenú. Akochodec... Opíšem celý ten rozhovor, ktorýnasledoval.
Krásavec (ďalej len "K"):,,Dobrý deň občianka, poprosím Váš občianskypreukaz."
(Občianka poslušne pchá mobildo kabelky a snaží sa vyloviť "legitku".)
K: ,, Občianka, Vy nepoznátefarby?"
(Periférne vnímam ľudínaokolo...)
JA: ,, Poznám."
(Širokááánskyúsmev vyvolaný ešte pocitom víťazstva zúspešného pohovoru.)
K: ,, A nevideli ste červenú?!"
(Zdvihnutie obočia mi napovedalo, žetento človek mi úsmev zrejme nevráti. Ale nevadí,môj debilný úškrn stále spokojne kraľujena ksichte.)
JA: ,, Nie, vôbec som si junevšimla."
K: ,,A čo s tým spravíme?"
JA: ,,Dáte mi pokutu?"
K: ,,Prečo pokutu?"
JA: ,,Alebo mi dohovoríte?"
K: ,,Nie, chceli ste pokutu, dostanetepokutu. Prečo ste prešli na červenú?!"
JA: ,,Pretože som telefonovala..."
K: ,,No a čo, to Vásneoprávňuje ísť na červenú!"
JA: ,, No áno, ja viem... Alevšak ja sa neospravedlňujem, ja som len odpovedala na Vašuotázku..."
(Stále sa usmievam od ucha kuchu, poškuľujem po bankomate za policajtom a hovorím si,že to vyrovnám priamo na mieste.)
K: ,, Prestaňte sa na mňa škeriť.Ako sa to správate! Jaké hihi haha to tu na mňaskúšate!!!"
JA: ,,PROSÍM? Prepáčte,ale mňa práve prijali...A ja som šť.."
K: ,,Prestaňte sa mi tu rehotať!!! Janemám problém dať Vám tú pokutu!!!"
JA: ,, No však v poriadku, ja somurobila priestupok, nemám problém Vámzaplatiť.."
K: ,, Prečo ste telefonovali?"
JA: ,, No lebo ma prijali...a ja..."
K: ,, To Vás neospravedlňuje!!!"
JA: ,, Ja viem, však ja uznávam,že som spravila chybu. Zaplatím tú pokutu.."
K: ,, Ako to ako sa správate?!"
JA: ,,Ako prosím? Čože? Janechápem..."
(Úsmev mi na pár stotínsekúnd zmizol, ale v zápätí sa zase usadilna svojom mieste. V tomto momente sa policajt otáča smeromodo mňa, ja si konečne všímam, že mám pred ksichtomniečo oranžovo žlté. Mikrofón. Pol metra od tváresa na mňa zubí kameraman. Ľudia, Langová je vtelke...Policajt zvrieskne na dvojicu, nech prestane točiť a vzápätí pokračuje smerom na mňa.)
K: ,,Vy ste si nevšimli túkameru??! VY NEVIDÍTE TÚ KAMERU?!!! Ja sa tu snažímrobiť si svoju robotu a Vy si tu zo mňa robíte srandu??!! Jasom v živote nevidel občana, ktorý by chcel platiť pokutu.NIKDY!!! Tak si zo mňa prestaňte uťahovať, prestaňte s týmhihi haha a správajte sa normálne!!!"
JA: ,,Prepáčte, ja si vážimVašu prácu, však uznávam, že som spravila chybu, asom ochotná zaplatiť pokutu..."
(Napriek akémukoľvek úsiliusa stále usmievam od ucha k uchu.)
K: ,, Ako VY mi chcte nahovoriť žeVám tá tisícka nebude chýbať?!"
JA: ,,No bude, ale tak..."
K: ,,No vidíte, tak prečochcete pokutu?!"
JA: ,,Tak ja som skúšala ajdohovor, ale ste ma zotreli, že mi dáte pokutu a..."
K: ,, Ako Vy ma fakt neštvite...Janemám problém vytiahnuť bloček!"
JA: ,, Prepáčte, ale ja faktneviem o čo Vám..."
K: ,,Vám nebude chýbaťtá tisícka?!"
(V tomto momente som si všimla ako sakameraman a tetuša lámu od smiechu a zabávajúsa na nás. Došlo mi to celé smiešne a môj úsmevsa rozšíril až tak, že chýbalo málo, aby sami odklopila celá hlava...)
JA: ,,Ale veď bude, tak to riešmeteda dohovorom..."
K: ,,Niééé, chceliste pokutu..."
JA: ,,Dobre, ja s tým nemámproblém..."
K: ,,Slečna...Viete čo. Vy ma faktštvete. Bude Vám chýbať tisícka a ajtak juchcete platiť. PREČO??? "
JA: ,,No lebo som spravila priestupoka..."
K: ,, Nikdy som nevidel občana, ktorýby chcel platiť!"
(Déja vu, alebo som to užniekde počula?)
JA: ,,Ja som slušne vychovaná."
(Ten najširší úsmev, čoviem...)
K: ,,Prestaňte, ja nemámproblém dať Vám bloček!!!"
JA: ,, No veď dobre, mne to nevadí.."
K: ,,Tak toto je vrchol!Tu máteobčiansky, zamyslite sa nad svojím správaním anabudúce choďte na zelenú. A neškerte sa mi tu dotváre!A choďte už!!!"
Tak som mu ešte zapriala krásnydeň a pobrala som sa domov. Ani s odstupom troch dní (a pofakt kvalitnom zamyslení)netuším, prečo policajt takvypenil...A nechápe to nik, komu to hovorím...
Prajem pekný deň :)
