- Nerozumiem tomu. Ten muž ma strašne ľúbi, no ja sa s ním cítim zo dňa na deň osamelejšie a stiesnenejšie, - snažila som sa vtedy dávno priblížiť svojej najlepšej priateľke zvláštnu agóniu mojej lásky. Pozrela sa na mňa zamyslene a potom povedala jednoduché: - Tak sa s ním rozíď. Netráp sa. - - Ale ja sa bojím, že to nezvládne a že si niečo urobí, - povedala som nešťastne. - Ako si na to, prosím ťa, prišla? - spýtala sa ma priateľka prekvapene. - Povedal mi to. Opakovane. - Prudko vydýchla. - Ale to je predsa obyčajné citové vydieranie! - Jej hlas znel rozhorčene. - Počkaj, nerozumieš tomu, on ma skutočne ľúbi...- presviedčala som ju. Znovu ten zamyslený pohľad. - A ty? - Len dve slovíčka. Presné ako riešenie rovnice, ostré ako raňajšie svetlo, v ktorom vidno všetko. Aj tie najjemnejšie vrásky. S prekvapením som si uvedomila, že ja namiesto lásky pociťujem stále častejšie už len zmes ľútosti, výčitiek svedomia a zvláštnej bezmocnosti. - Ale keď on... on by bol strašne nešťastný, keby som ho opustila,- zahabkala som. Pobavene sa na mňa pozrela a potom jej oči zvážneli. - Tak si to preberme. On bude nešťastný bez teba a ty si nešťastná s ním! Zdá sa, že je to patová situácia. Záleží len na tebe, čo si vyberieš. Jeho alebo svoje nešťastie...- Jej slová boli ostré a čisté ako rez skalpelom. Vyslovila nahlas to, čo som cítila už dávno, no bála sa pripustiť si to... - Ale čo ak si naozaj niečo urobí? Nikdy by som si to neodpustila...- vrátila som sa k svojim obavám. Zatvárila sa netrpezlivo. - Nikto nemá právo väzniť toho druhého vo vzťahu tvrdením, že si po rozchode siahne na život. To predsa nie je láska, to je egoizmus a vydieranie! - V očiach jej blysol hnev. Musela to prežiť na vlastnej koži, príliš dôverne to poznala. Jej slová mi ponúkali východisko, no ja som váhala. Čo ak sa mýli, čo ak rozchodom spôsobím niečo, s čím sa nebudem vedieť celý život vyrovnať? Prešlo ešte niekoľko mesiacov, kým som sa na ten krok odhodlala. Nakoniec som to urobila. Po telefonáte, v ktorom sa mi ten muž vyhrážal, že ak sa s ním nestretnem, siahne si na život. Priateľka mala pravdu, bolo to vydieranie. Nemalo to nič spoločné s láskou... - Nedokážem sa s ním rozísť, bojím sa, že si niečo urobí,- zakončí sesternica nešťastne náš rozhovor a mne sa zdá, že počujem ozvenu svojich vlastných slov. Vyslovených voľakedy dávno. Celý čas spomínam na to, aké ťažké bolo pre mňa vtedy rozhodnúť sa. A tak jej rozpoviem svoj príbeh. Kto vie, možno jej pomôže vykročiť...
ak ma opustíš, neprežijem to...
- Nedokážem sa s ním rozísť, bojím sa, že si niečo urobí, - zakončí sesternica náš rozhovor a mne sa zdá, že počujem ozvenu svojich vlastných slov. Vyslovených voľakedy dávno... Poznám tie pocity. Kedysi sa mi stalo niečo podobné. Nerozvážne som vhupla do vzťahu, ktorý som pokladala za lásku. Takú na život a na smrť. A musela som prejsť veľký kus cesty, aby som pochopila, že slovíčka "ak ma opustíš, neprežijem to" nemusia byť prejavom lásky. Hoci znejú tak romanticky...