Mária Lazárová
Kniha o svete, aký si želám
Pamätám sa, že keď som pred dvomi rokmi povedala dcére obsah mojej pripravovanej knihy, vydýchla len to svoje WOW.
Nemám rada surovcov a hlupákov... Zoznam autorových rubrík: ostrovné správy, ako sa rodia rozprávky, lebo medveď :), správy vo fľaši, dotkla som sa lásky, nauč ma povedať zbohom, deti a ich svet, dobrú chuť :), ľudia okolo mňa, tak mi napadlo, o čom sa (ne)hovorí, smiech je liek, zápisky spoza oceánu, Súkromné
Zoznam článkov blogera
Mária Lazárová
Stará mama, vieš, ako sa píšu knihy?
Bola sobota, za oknami pofukoval chladný vietor, mesto bolo pokryté hrubou prikrývkou snehu a mne v izbe rozvoniaval horúci citrónový čaj. „Píšeš nejakú knihu, stará mama?“ nakukla mi do izby moja desaťročná vnučka Emma.
Mária Lazárová
Nikto z nás nepozná deň ani hodinu
Prišla jeseň. Moje najobľúbenejšie obdobie. Tohtoročná mi priniesla nečakaný smútok a stratu. Ešte viac podčiarkla bolestnú vedomosť, že nikto z nás nepozná deň ani hodinu.
Mária Lazárová
Čaro spoločného čítania
Nedávno som sa stretla s kamarátkou, ktorej som darovala moju rozprávkovú knihu Ema a ružová veľryba. Pre jej dve deti. Vlastne, len pre jedno, pretože to druhé má už dvanásť rokov, tak som si myslela, že pre dvanásťročného chlapca sa moja kniha už nehodí.
Mária Lazárová
A správna odpoveď znie?
Mám nového kamaráta. Stretávame sa pri prechádzkach so psami a vedieme veľmi dôležité rozhovory. Má malú čivavu, zvedavé otázky a presne šesť rokov. Najviac ho fascinuje pomyslenie, že píšem knihy pre deti. Nedávno som ho vtiahla do deja a priznala sa, že hľadám hádanku, ktorú by som mohla použiť v novej knihe o zvieratkách.
Mária Lazárová
Detské odpovede
Milujem rozhovory s deťmi. Majú neopakovateľné čaro a neopakovateľnú logiku. Ako ten nedávny v parku. Ty sa naozaj voláš Mária? spýta sa ma malý špunt z vedľajšieho vchodu. Má asi šesť rokov, blonďavé vlásky, ružové pumpky a super sandále. No a samozrejme, nalakované nechtíky na nohách.
Mária Lazárová
Bosoráctvo sa u nás naozaj dedí. Po praslici!
Dávno predtým, ako vyšla kniha Alexandry Potterovej, nás moja babička učila, že si máme dávať pozor na želania a ešte viac na kliatby, pretože sa môžu plniť. Presnejšie, učil nás to otec, pretože babenka zomrela skôr, ako som mohla pochopiť jej slová. Otec nám o nej rozprával príhody, ktoré mali nádych čarodejníctva, a ja som verila, že babenka mala čarovnú moc. A od detstva som si dávala pozor na želania. No nie vždy sa to podarí a občas mi nejaké vykĺzne z úst. Nechtiac.
Mária Lazárová
Skúste o tom pouvažovať
Slnko a náš park s čerstvou smaragdovo-zelenou trávou. Prechádzame sa so psom v blízkosti školy, kam chodili aj moje deti. V parku pobehujú prváčence, druháčence a štvrtáci. Ale to sa dozviem až vtedy, keď moje psíča zamieri k trom dievčatkám.
Mária Lazárová
Ak by ste nevedeli, ako vyzerá šakal, tak ako orol
Absolvovala som prvú besedu k svojim dvom rozprávkovým knihám. V materskej škole na Kolískovej. Bol to zážitok. Päťdesiat drobcov posadených systémom chlapec-dievča-chlapec-dievča-chlapec-dievča. Pozerali sa na mňa s neobyčajným záujmom. Rozmýšľam, či vedeli, čo znamená označenie "spisovateľka", ktorým ma pani učiteľka honosne nazvala, alebo som sa im naozaj páčila. Oni sa mi páčili veľmi...
Mária Lazárová
O jednom obchodnom stretnutí a láske k veľrybám
Moja dcéra bola vždy blázon do veľrýb. Pamätám sa, že ako malá s úžasom sledovala všetky dokumentárne filmy z podmorského sveta, no veľryby ju fascinovali asi najviac. Správy o ich love ju rozrušovali a neskôr, keď sme riešili, čo by mohla ísť študovať, nikdy sa nezabudla spýtať: "Existuje nejaká škola, ktorá ma naučí, ako zachraňovať veľryby?" Téma veľrýb bola u nás taká častá ako nesmrteľné hlášky Tomáša Holého vo filme "Ako vytrhnúť veľrybe stoličku", a od jedného dňa asi úplne najviac...
Mária Lazárová
Čo keby?
Jedna kacírska otázka: "Čo keby sa všetky peniaze, ktoré sa teraz lejú do hokeja, naliali do biatlonu?" Nemali by sme väčšie šance medailovo uspieť a dostať tak do povedomia našu krajinu? Navyše, podmienky pre tento nádherný šport máme. A ak počítam dobre, 8 špičkových biatlonistov by nám mohlo získať rádovo aj 10 medailí :)
Mária Lazárová
Je o päť minút dvanásť...
Nepredstaviteľné sa stalo skutkom. Kotleba získal kreslo župana. Bolo by veľmi jednoduché zvaliť Kotlebov triumf na víťazstvo extrémizmu a kydať na slepých a hlúpych voličov a predchádajúcu vládu, že s tým nič neurobila, a všetko to bla-bla, čo nás čaká v búrlivých debatách politikov, ktorí budú vytĺkať z tejto desivej skutočnosti znovu len politický kapitál. Ale pozor! Včera v Banskobystrickom kraji nezvíťazil extrémizmus, zvíťazilo niečo iné.
Mária Lazárová
Bábätká sa nepýtajú na deň v kalendári
Bolo to presne pred dvomi rokmi a ty si išla do nemocnice upokojujúc nás všetkých svojím typickým úsmevom. "Neboj sa, mami, všetko bude v pohode." Nebála som sa. Klamem. Bála som sa, ak sa bojí každá mama, ktorej dcéra odchádza do pôrodnice, aby priviedla na svet dieťa.
Mária Lazárová
Na zdravotných sestrách stoja a padajú nemocnice,
tvrdieval môj otec. Vedel, o čom hovorí, pretože v nemocnici strávil dlhých 12 týždňov. Bolo to síce pred mnohými rokmi, ale ja sa k jeho výroku pridávam aj dnes.
Mária Lazárová
A čo tak lotéria z daňových priznaní?
Na Slovenku vypukla bločková lotéria. Podľa slov ministra financií má priniesť do pokladne zisk a mala by zamedziť daňovým únikom. Keď som si prečítala podmienky, za akých sa bločky evidujú, skepticky som si pomyslela: To bude fiasko! Postup registracie bol strašne zložitý, nehovoriac o spoplatnení registrácie v zberniach Tiposu. Mýlila som sa však, bločková lotéria vypukla. Hmmm... lenže...
reklama
Mária Lazárová
Skvelá výhovorka
Dnes ráno zaznela v súvislosti s povodňami na Slovensku v správach TA3 veta: "Povodne sa odrazia aj na výške HDP". Neviem, kto bol tvorcom tejto správy a na čí popud odznela, ale prinútila ma zauvažovať.
Mária Lazárová
Peter Bondra v reklame
Voľakedy sme mali jeho podobizne rozvešané po celej detskej izbe. Môj syn ho miloval od momentu, ako sa začal zaujímať o hokej. Keď mi o ňom prvý raz povedal, myslela som si, že je to ruský hráč. Alebo Kanaďan. Lebo bol taký skvelý...
Mária Lazárová
13. apríla 2005, 9.30 nášho času
Na stole mi zazvoní mobil Na displeji svieti nejaké neznáme a strašne dlhé číslo. "Maminka? Tak ja už idem." "A kde, zlato?" "No... do pôrodnice." Slúchadlo mi vypadne z rúk. Keď ho konečne opäť držím pri uchu, počujem dcérin smiech. "Neboj, keď tam prídem, hneď sa ti ozvem. A mami? Kľud, mám všetko pod konrolou!" zakončí moja dcéra hovor. Ona áno, ja nie...
Mária Lazárová
Aspoň o hodinu predbehnúť život
Vladimír Majakovskij raz povedal, že skutočná poézia musí vždy aspoň o hodinu predbehnúť život. Niečo na tom je. Je krásne zaznamenať do veršov čosi, čo sa ešte len stane. Alebo čosi, čo pretrváva. Alebo čosi, na čo sa nezabúda.
