Mária Lazárová
Na zdravotných sestrách stoja a padajú nemocnice,
tvrdieval môj otec. Vedel, o čom hovorí, pretože v nemocnici strávil dlhých 12 týždňov. Bolo to síce pred mnohými rokmi, ale ja sa k jeho výroku pridávam aj dnes.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nemám rada surovcov a hlupákov... Zoznam autorových rubrík: ostrovné správy, ako sa rodia rozprávky, lebo medveď :), správy vo fľaši, dotkla som sa lásky, nauč ma povedať zbohom, deti a ich svet, dobrú chuť :), ľudia okolo mňa, tak mi napadlo, o čom sa (ne)hovorí, smiech je liek, zápisky spoza oceánu, Súkromné
ľudia okolo mňa
Mária Lazárová
Som psíčkar, ale pri tomto pohľade bezmocne zúrim
O nezhodách medzi psíčkarmi a nepsíčkarmi sa popísalo už veľa. Niektorí neznášajú psov, pretože sa ich boja a ich nevraživosť sa občas prenáša aj na majiteľa, iným vadia štekajúce psy v domoch, ďalším psie výkaly.
Mária Lazárová
Markíza, je mi z vás na vracanie!
To, že niektorí ľudia sú zvery, to už vieme, ale prečo v hlavných správach TV Markíza ukážu video, ako matka necháva tetovať svoje trojročné dieťa, ktoré zúfalo plače od bolesti, to už presahuje všetku moju predstavivosť. To sa tento svet už naozaj načisto zbláznil? Na čele s tou surovou matkou, ešte surovším majiteľom tetovacieho salónu, hovädom, ktoré takéto zverstvo točí na video, a ešte zhovädilejšími tvorcami spravodajstva, ktorí ho odporúčajú pozrieť si celé! Je mi z vás na vracanie!
Mária Lazárová
Ďakujem za priazeň
Mať na stránke 500 000 návštevníkov, to poteší. Chcela som zachytiť presne toho polmiliónteho, no nestihla som. Nevadí. Aj tak ďakujem :)
Mária Lazárová
O pokore
Stretli sme sa po dlhom čase. Na tvári mala vpísané vrásky, ktoré tam dovtedy neboli. Po niekoľkých minútach som sa dozvedela, prečo.
Mária Lazárová
Miesto, kde zastal čas
"Zoberiem ťa na obed, chceš?" prekvapí ma syn pred dvomi dňami. "Oslavujeme niečo?" spýtam sa pre istotu. "Nie, ale chcem ti niečo ukázať."
Mária Lazárová
Tri centy
Stála predo mnou zhrbená a drobná, koniec vysokého pultu jej siahal ledva po nos. Z ponúkaného tovaru za sklenenou priehradkou si vybrala kus bledej slaniny. Na oškvarky. A k tomu ešte pol kila kuracích srdiečok...
Mária Lazárová
O nenávisti a jednom komente na FB
Občas si čítam na FB Dalajlámove odkazy, snažím sa ich uchopiť a pochopiť ich význam. Ten dnešný napríklad znel takto: "Nie je väčšia cnosť ako trpezlivosť, rovnako ako neexistuje horší neduh ako nenávisť. Preto človek musí vyvinúť maximálne úsilie, aby v sebe nepestoval nenávisť voči nepriateľovi, ale skôr využil stretnutie s ním na posilnenie svojej schopnosti stať sa trpezlivým a tolerantným." (Cesta ku šťastiu)
Mária Lazárová
Zakladám klub na ochranu babičiek,
ktoré nedokážu pochopiť rozdiel medzi trvalým príkazom a inkasom...
Mária Lazárová
„Dokážete nemyslieť na jeho neveru?”
Dana opito zaškúlila na plný pohár v ruke. Keď vypije ešte tento, bude na mol a potom konečne vyzmizíkuje predstavy, ktoré jej žalúdok menili na zovretú hrču. Obrátila pohár oproti slnku dopadajúcemu na sklený stolík a zachichotala sa. Keby mala fľašu, mohla by to slnko podoprieť ako v reklame na Metaxu. Alebo na Jim Beam? Nie, tam bol ten frajer v texaskách. Dane sa vždy páčili krásni chlapi, no nakoniec vsadila na istotu. Pche. Na istotu! A teraz si to tá jej istota s istotou istí u istej...
Mária Lazárová
akú cenu má pošliapaná detská duša?
Luigiíííno, rozľahol sa v jeden deň po chodbách hlas tučného hoteliera. Snúbili sa v ňom všetky vlastnosti ukričaných Talianov z horúceho juhu, jeho hotel však bol čistý a útulný, kuchyňa lahodná a farebná, a more, na ktoré sme videli z balkóna, prívetivo pokojné. Luigiíííno, jačal hoteliér tak, že sa nevdojak otáčali všetky hlavy vo vestibule. Chlapec pribehol. Nemal viac ako štrnásť, na tvári zmes zvedavosti a nesmelosti. Videla som ho pomáhať pri upratovaní izieb a občas sa mihnúť aj v malej jedálni...
Mária Lazárová
voľakedy sa písalo o hlade a vojnách, dnes sa píše o nevere...
Raz sa ma priateľ spýtal, kam chodím na svoje postavy a ja som mu odpovedala ošúchanou vetou: Beriem ich zo života. Fúha, tak to si nebezpečná, zasmial sa na oplátku. Nemyslím si, že som nebezpečná, aspoň nie v takom význame, ako to použil on. Ak sa niekto stane predlohou môjho románu, zmením mu výzor, vek, stav, meno, aj pôvod a nechám len vlastnosti... Stačí pozorné oko a plnokrvná postava je na svete...
Mária Lazárová
Ty kokso, ako sme toto mohli vydržať?
Vzniklo to celkom náhodou. Kráčali sme slnečnou ulicou na obed a doberali si jeden druhého. Málokedy hovorievame o politike, takže fakt neviem, ako sme sa z polemiky o výhodách a nevýhodách eura dostali až k spomienkam na socializmus...
Mária Lazárová
"U nás, keď niekto spomenie Boha, pohostíme ho..."
Malý obchod s rýchlym občerstvením. Predávajú v ňom pizzu a kebab. Nemám čas na normálny obed, tak sa nechám zlákať vôňou pečeného mäsa. Pri vchode stojí vysoký tmavooký muž, ktorý ma úctivo pozdraví a vzápätí vojde za mnou.
Mária Lazárová
M ako matka...
Zastávka električky zaliata slnečnými lúčmi a na nej zopár ľudí. Mladá žena s približne 6-ročným dievčatkom, starý pán a dvaja mladíci. Podvedome obrátim tvár v ústrety zubatému marcovému slnku a zavriem oči. Z rozjímania ma vyruší ženský hlas...
reklama
Mária Lazárová
láska z kúpeľov...
Najskôr som si všimla jeho ženu. Pôsobila na mňa odmeraným, skoro prísnym dojmom, za čo som sa jej neskôr v duchu viackrát ospravedlnila. Jeho som zaregistrovala až oveľa neskôr. Prvé dni sa naše stretnutia obmedzili na zdvorilý pozdrav pri raňajkách a večeriach. Nezapamätateľná dvojica, nezapamätateľný pár. Starí manželia, ktorí chceli využiť (podobne ako ja s mamou) pohostinnosť jednych slovenských kúpeľov. Tak prečo o nich píšem?
Mária Lazárová
netaktná
Ostatné tri roky som nevládala večer variť. Chodila som domov zbitá od únavy ako pes, deti sa museli uspokojiť so suchou večerou. So zmenou zamestnania sa do našej rodiny vrátili aj "staré dobré zvyky". Teplé večere, no najmä každodenné nákupy. Takže aj dnes som sa zastavila po ceste domov v potravinách a v chodbičke medzi regálmi sa stala svedkom zvláštneho rozhovoru...
Mária Lazárová
pár sekúnd
- Prosím vás, mladá pani, prevediete ma cez cestu? - ozve sa vedľa mňa trasľavý hlas zošúverenej starenky. Ochotne prikývnem, starká si preloží barlu do druhej ruky a pevne sa chytí môjho predlaktia. Máme zelenú, no ja akosi váham vykročiť. Neviem odhadnúť čas, za ktorý by sme to celé spolu prebatkali...
Mária Lazárová
desať prstov...
Nastúpila so skupinou mladých ľudí. Pod zvláštnou kapucňou, ktorá jej zahaľovala hlavu a časť tváre, sa skrývali jemné dievčenské črty. Jej pohľad skĺzol po mne a ona sa vzápätí posadila na voľné sedadlo vedľa mňa. Rada pozorujem ľudí po ceste domov. Ukolísaná monotónnym zvukom motora rozmýšľam akí sú, kým by mohli byť, alebo aký je ich životný príbeh. Ten jej som si nemusela vymýšľať…
Mária Lazárová
úplne obyčajné ráno...
Stojím na zastávke autobusu, do nosa mi udiera sladká vôňa čerstvo upečených fornettov, ktoré predavačka v stánku prekladá z plechu do košíka a ja mám nutkanie kúpiť si zopár orechových a priniesť si ich vôňu do kancelárie. Skôr, ako sa obrátim a pokročím, v mojom zornom uhle sa udeje čosi zvláštne...
