- Ocko? V telke budú dávať čavt van, - povedala vážne.- Čavt van? - spýtal sa muž prekvapene.- Uhmmm... pesničky! -Nedokázala som potlačiť úsmev, myslela zrejme reláciu "chart one". No ani prekvapenie. Nemala viac ako štyri roky. Muž zostal trochu zmätený. - Dobre, môžeme pozerať pesničky. Ale vieš čo? Zohnal som pre nás nové dé-vé-dé. Rozprávkové. -Dychtivé ohníčky v modrých očiach.- O malom chlapčekovi a veľkom mamutovi. - - Aj o zlých tigvoch? To poznám...- Zamrvila sa na sedadle a pokračovala v pití džúsu. - Poznáš? - V mužovom hlase bolo cítiť sklamanie.Maličká spozornela.- Ale môžeme to pozevať. Možno je to úplne iná vozpvávka...- upokojovala rýchlo.Trošku sa mi stiahlo hrdlo. Tá malá ho fakt upokojovala. Aby nebol smutný.Sŕkanie džúsu. - Za chvíľu budeme vystupovať, - upozornil ju.Maličká si zahladila neposlušné vlásky z čela a rýchlym pohľadom skontrolovala okolie. - Tam, kde je ten obchod s koláčikmi? -- Áno... Tam, kde je ten obchod s koláčikmi. - - A kúpiš mi aj padáčiky? -Ach, aká rozkošná skomolenina.- Kúpim ti aj pagáčiky. -- A kúpiš mi desať deci? -- Desať deka, zlatko, - usmial sa muž.- Uhmm, - prisvedčila vážne.Autobus začal brzdiť.- A ocko? Budem u teba dlho? - Ľahučký zmätok na jeho tvári. V mojom vnútri ohromujúci.- Budeš do nedele. Potom pôjdeš zase k mame. - - A do nedele je dlho? - overovala si dychtivo.Neodpovedal.Ani ja by som nevedela.Rozmýšľam, ako dlho je do nedele... Pre detské srdce, čo sa musí deliť na dve svetové strany...
ako dlho je do nedele?
Sedeli oproti mne. Pekný vysoký muž s elegantnými slnečnými okuliarami a malá postavička celá v svetlomodrom. V ústach slamka končiaca v džúse a ešte kopec slovíčok...