V nasledujúcich minútach sa mi pred očami začala odohrávať scéna, ktorej sa aj napriek mojej neznalosti talianskeho jazyka nedalo nerozumieť. Postaršej Rakúšanke, ktorá nahnevane rozhadzovala rukami, vraj zmizol z izby zlatý prsteň a ukradol ho určite privolaný chlapec. Hoteliér sa potil, chlapec sa krčil pri prísnom výsluchu a odmietavo krútil hlavou a ženin prst nekompromisne ukazoval na dieťa. "Scusi, signora," opakoval hoteliér nepretržite a prepaľoval chlapca nahnevaným pohľadom. Chlapec si utieral slzy. A potom sa odrazu objavil ženin manžel, na tvári rozpačitý úsmev a v ruke inkriminovaný šperk. "Mala ho v kúpeľni," povedal na vysvetlenie do éteru. Hotelier si utrel kropaje potu z čela, Rakúšanka prekvapene mlčala. Potom zalovila v kabelke a vytiahla odtiaľ niekoľko bankoviek. Podala ich s kŕčovitým úsmevom chlapcovi. Dieťa fľochlo na peniaze, zvrtlo sa na päte a utieklo preč...
18. júl 2008 o 18:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 227x
akú cenu má pošliapaná detská duša?
Luigiíííno, rozľahol sa v jeden deň po chodbách hlas tučného hoteliera. Snúbili sa v ňom všetky vlastnosti ukričaných Talianov z horúceho juhu, jeho hotel však bol čistý a útulný, kuchyňa lahodná a farebná, a more, na ktoré sme videli z balkóna, prívetivo pokojné. Luigiíííno, jačal hoteliér tak, že sa nevdojak otáčali všetky hlavy vo vestibule. Chlapec pribehol. Nemal viac ako štrnásť, na tvári zmes zvedavosti a nesmelosti. Videla som ho pomáhať pri upratovaní izieb a občas sa mihnúť aj v malej jedálni...
Mária Lazárová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)
