Bez komentára

  Priateľ sa pohodlne usadí   v kresle. Pred pár minútami sa začal futbalový  zápas. Jeho osemročný syn má čosi na srdci: „Ocko? „No?“ „Vieš, čo sa dnes stalo v škole?“ „Mmmmhm?“ Chlapec začne dychtivo rozprávať:„ Cez prestávku prišli do našej školy policajti a prehľadávali všetky záchody. Vraj hľadali injekčné striekačky. Nerozumiem prečo...“ „To sa stáva,“ prisvedčí otec a neodtrhne oči od obrazovky. „Čo sa stáva?“ spýta sa chlapec prestrašene. Ticho.„Ocko?“ „No?“„Čo sa stáva?“ Žiadna odpoveď. „A pani, učiteľka nám povedala, aby sme si nebrali od cudzích ľudí cukríky...“ „No to je pravda.“ „Ale prečo?“ „Čo prečo?“ „Prečo to pani učiteľka povedala?“   „Počkaj, chvíľu...“Dieťa čaká. Po čase sa ozve otcov vzrušený výkrik: „No to snáď nie!!! On ten faul neuznal! Ten rozhodca je načisto slepý!“