boxerky alebo slipy?

Jeho list ma okamžite rozosmial. A rozosmial by asi všetkých, ktorí ma poznajú. Pretože ja sa smejem skoro stále. A strašne rada. Najmä v telefóne. Jeden kamarát mi raz povedal, že keď sa začnem do telefónu smiať, on si môže ísť kľudne zapáliť a keď sa vráti, nabetón sa ešte stále smejem. A pred dvomi dňami ma istý pán pre ten môj smiech požiadal skoro o ruku. Dvakrát som sa zasmiala a okamžite to prišlo. Vraj je zo zahraničia a "musíme sposnať". Syn sa skoro pocikal od smiechu, keď som mu to rozpovedala, ale ja rozmýšľam: Nezahodila som životnú šancu? Takže, kým to zahovorím, ospravedlňujem sa všetkým čitateľom, čo si myslia, že nerobím nič iné, len rozmýšľam o živote a plačem pre každú neprávosť sveta. :) Môj zmysel pre humor "zneužívajú" najmä moje deti, ktoré veľmi rýchlo pochopili, že ma okamžite "odzbroja", ak ma rozosmejú. Humorné rozhovory sú u nás na denno-dennom poriadku, no ja si pamätám napríklad ten, keď som usúdila, že by bolo dobré s nimi pohovoriť o výbere životných partnerov. Práve sme dopozerali nejaký film o peripetii ľudských osudov, tak som im povedala: - Detičky, obom vám želám, aby ste prežili v živote nádhernú lásku a dúfam, že keď si budete vyberať životného partnera, tak prídete za mnou a poradíte sa! - Dcéra sa na mňa vážne pozrela a povedala: - Vieš, mami, ty si to s tým svojím životným partnerom veľmi nevyryžovala, tak to, prosím ťa, nechaj na nás... -Rozosmiala som sa. Veď mala pravdu! Asi najviac ma však dokáže rozosmiať sestra. Jej historky... tak to by jeden nevymyslel.Bolo to tesne pred Vianocami, sestra robila obrovský nákup, chvíľa nepozornosti a jej taška zmenila majiteľa. Sestra okamžite vedela, koľko udrelo a rozbehla sa s plne naloženým vozíkom k najbližšej pokladni.- Budete platiť hotovosťou, alebo kartou, - spýtala sa jej pokladníčka milo. Sestra vypleštila oči a vraj: - Ani kartou, ani peniazmi, pred chvíľou ma okradli. Potrebujem si zatelefonovať. -Vozík nechala vozíkom a vrhla sa k pánovi, ktorý práve vyberal z vrecka mobil. Priskočila k nemu a s výkrikom: - Dovolíte, musím si zavolať, je to otázka života a smrti... - mu ho vytrhla z rúk. - To si neurobila! - oponovali sme.- Urobila! - dušovala sa sestra. Pán zmätený útokom jej bez slova podal mobil a ona skôr, ako vyťukala číslo svojho manžela, fľochla na jeho vizitku pripnutú na klope saka. Oči jej skoro vypadli, keď si prečítala, že pred ňou stojí riaditeľ Tesca. Svoj úmysel volať okamžite zmenila. - Práve vás potrebujem, okradli ma vo vašom obchode! A vy s tým okamžite niečo urobíte... - Pán riaditeľ sa snažil situáciu zvládnuť bez veľkého rozruchu a pozval ju do kancelárií s bezpečnostnými kamerami. Zároveň privolal ochranku. (No ani sa nečudujem!) Ochranka začala spisovať zápisnicu. S menom a adresou to išlo, no pri dátume narodenia narazila sestra na svoje Waterloo. Policajti sa začali po sebe čudne pozerať.- Pani, vy si neviete spomenúť na svoj dátum narodenia? - spýtal sa jeden z nich prekvapene.- Drahý pane, ja si momentálne neviem spomenúť, ani či som slobodná alebo vydatá, tak ma prosím neotravujte s takými hluposťami, - odvrkla sestra. Policajti boli údajne okamžite "na zemi". My pri jej rozprávaní tiež!Nie, taška s peniazmi ani dokladmi sa nenašla, no tento zážitok sa stal obľúbenou historkou pri našom vianočnom stole. Rovnako ako historka, keď našej mame raz na križovatke zdochol motor a ona poprosila sestru, aby vyskočila z auta a roztlačila ju. Sestra vyskočila, roztlačila ju a mama... ufujazdila! Sestra zostala neveriacky stáť na ulici. A naša mama? Na to, že sestru zabudla, prišla až v cieľovej stanici. Vraj sa s ňou celú cestu ešte aj rozprávala a ubezpečovala ju, že všetko stihnú...- A to ti nebolo nápadné, že ti neodpovedala? - smiala som sa. - Nie,- povedala mama úplne vážne. - Myslela som si, že sa hnevá a preto je ticho... - No povedzte, dá sa v takejto rodine nesmiať?A čo som to vlastne chcela?Aha, či sa mi páčia viac boxerky alebo slipy? Tak, keby som si mohla vybrať - boxerky. Slipy mi odvádzajú pozornosť od... mužských nôh :))) A vám?