dieťa zo skúmavky...

Na dlhú sekundu sa zamyslím, či by som sa na niečo také vedela odhodlať, aj keď milujem deti nadovšetko. Nebráni mi v tom žiadne náboženské presvedčenie, k mojej úvahe ma dohnal len zvláštny smútok pri pohľade na toho päťročného drobca, ktorý nikdy nespozná svojho otca. Možno namietať, že ak by mala to nešťastie a narodila sa rodičom, ktorí by svoje manželstvo a rodičovstvo nezvládli, tiež by nepoznala nič z toho, čo poznajú iné deti vyrastajúce v usporiadaných rodinách... 

Viem, že na to, aby sa žena rozhodla byť slobodnou matkou, treba veľa odvahy a veľa túžby po dieťati, a tiež odhadujem, že tá žena, ktorú som spoznala a naučila sa za niekoľko hodín obdivovať pre nevyčerpateľnú energiu, humor a láskavosť, dlho zvažovala svoj krok. Možno nenašla toho pravého. Možno už nechcela čakať.

A možno bolo jej rozhodnutie odrazom niečoho hlbšieho.

Netajím sa, že moja túžba po rodine pramenila vždy z prizmy mojich vlastných spomienok a moje presvedčenie, že otec a mama sú to najkrajšie, čo dieťa môže mať, rovnako, takže tento poznatok ma vedie k zvláštnej úvahe. 

Z niekoľkých útržkovitých viet viem, že mama tohto drobca má k svojmu otcovi len veľmi vlažný postoj. Keď mala päť, rozviedol sa s jej mamou a oženil sa s druhou. Zrodilo sa niekde tam - v detstve zvláštne skreslené vnímanie rodiny? Ona a mama. Mama a ona. Žiadne rozhovory v otcovom náručí, ktoré vonia ináč, ako to mamine, odhánanie strašidiel, ktoré ako na potvoru striehnu kdesi za oknom detskej izby, žiadne spoločné písanie domácich úloh, veselé zápolenie pod basketbalovým košom, výlety do hôr, prechádzky, keď sa detská ruka stráca vo veľkej a dlhé kroky mužských nôh sa prispôsobujú tým drobným. Žiadne spiklenecké dohovory pred maminými narodeninami, hrdá iskra v mužských očiach pri pohľade na krásne vysvedčenie, alebo štíhle dospievajúce telo v prvých plesových šatách, spoločné dovolenky, no a samozrejme rozhovory, rozhovory a rozhovory...

Viedla ju absencia týchto pocitov, zážitkov a spomienok k jej rozhodnutiu?

Nikdy sa to nedozviem, pretože sa s ňou už nestretnem. Viem, že je úžasnou mamou, jej láska k dieťaťu padala na mňa z každého jej slova, každého posunku, každého pohľadu. Dokonca aj z toho snehuliaka, ktorý postavila na malom zasneženom dvore pre svoju dcérku. Len ona... Len mama...

Mihla sa mojím životom ako kométa a donútila ma rozmýšľať. O všetkom, čo dávame do vienka svojim deťom. O všetkom, čo sme dostali do vienka my...