
Ráno ma zobudí vzdialená hádka. Hlasy prichádzajú z chodby. Jeden je ženský a druhý mužský. V ženskom hlase počuť prosby, zúfalstvo, výčitky. Mužský čosi podráždene mrmle. Hovor ukončí buchnutie dverí, hlasné nadávky a dupot nôh po schodoch. V byte oproti mne býva vdova s dospelým synom. Občas ho vídavam potulovať sa po sídlisku. Tvár rozpálená alkoholom, na perách zapálená cigareta a nezrozumiteľný blábol. Nepracuje nikde. Jeho matka je zo dňa na deň strhanejšia. Z roboty domov sa vracia neskoro večer. Keď sa stretneme, usmeje sa na mňa unaveným úsmevom... Moje myšlienky preruší zvonenie telefónu. Volá mi priateľka. V hlase má smútok. Bojím sa, že začne o chorobe alebo smrti. Nie, nikto nezomrel. Alebo predsa? Rozpráva mi o poslednej rodinnej návšteve. Skončila sa škriepkou. O majetok. Vraj si nikdy nemyslela, že sa môže rozhádať so sestrou, mali sa vždy rady. Ano, viem to. Obe sa dojemne starali o mamu, keď im otec náhle umrel. Nedávno im zomrela aj mama, zostali si len ony dve. Teraz sa škriepia o rodičovský dom a maličkú záhradku... Letím do roboty. V pošte nachádzam množstvo služobných mailov. A ešte jeden súkromný. Od bratranca. Je k nemu priložená fotografia bábätka. Takého - čerstvo narodeného. V liste slová o novom živote. S novou partnerkou. V novom byte. Vraj splnený sen. Rozmýšľam, koľko bolesti zostalo v tom starom. A tiež...čo si o otcovom splnenom sne myslia jeho dve dospelé dcéry... Obe študujú na vysokej škole. Jedna píše krásne básne, tá druhá hráva hokej. Úžasné dievčence... Večer sa unavená vlečiem domov. Na zablatenom trávniku sa čosi belie. Musím podísť bližšie, aby som rozoznala, čo to je. Drobné psíča. Je celé čierne, len do tmy svieti biela náprsenka. A ešte oči. Prihovorím sa mu. Psíča začne spätkovať. Je vydesené na smrť. Skúsim podísť bližšie. Upokojujem ho. Do slov vložím tú najväčšiu nehu, akej som schopná. Psíča sa vrhne na útek. Vtedy spozorujem krvavú ranu na chrbátiku. Ach, nie! Vbehne na cestu plnú reflektorov. Počujem trúbenie a pišťanie pneumatík. Hlasné nadávanie. Našťastie sa nič nestane. Ani tým v autách, ani tomu malému. Beží ďalej. Do tmy a zimy. Preč od ľudí... Začína mrznúť. Je mi zima...