Spomínam si na jeden rozhovor, pri ktorom mi kolega tvrdil, že na to, aby muž poznal tisíc rozkoší, musí poznať tisíc žien. Zasmiala som sa mu do očí a nazvala ho strašne neskúseným alebo necitlivým, na čo sa urazil a urazila sa aj jedna naša kolegyňa, ktorá bola do neho beznádejne zamilovaná.
"Ako to môžeš tvrdiť?" oborila sa vtedy na mňa, "veď je to NAJmuž, akého poznám."
Nespýtala som sa jej, čo znamená tá predpona NAJ a ako dôverne ho pozná, a trvala som na svojom, že musí byť veľmi necitlivý.
"Takže, ty mi chceš povedať, že s jednou ženou sa dá prežiť tisíc rozkoší?" spýtal sa ma kolega posmešne.
"A prečo nie? So svojou si to ešte neskúsil?" zakontrovala som mu šipľavo. Kolega zabudol zavrieť ústa, naprázdno preglgol a potom zmĺkol. Všetci sme vedeli, že okrem svojej ženy spáva s mladučkou sekretárkou.
Odvtedy prešlo x-rokov a ja si stále myslím, že tých tisíc rozkoší sa dá prežiť s jediným človekom. A tiež, že tá skutočná láska nie je o rozkoši, ale o niečom úplne inom, a tak možno práve tí, čo tie rozkoše potrebujú počítať a značiť na pažbu svojej pušky, budú odsúdení nepretržite hľadať, pretože rozkoše jednoducho podliehajú inflácii...
