Spomenula som si na veľký luster nad obrovskou posteľou, v ktorej som spávala, keď som prišla na prázdniny k starej mame. Okolo lustra vždy poletovali muchy, budili ma ráno zo sna rovnako ako cingot starej maminých ihlíc, pomocou ktorých vyrábala nenapodobiteľné čiapky, svetre, alebo farebné nepôvabné vesty zo starej popáranej vlny.
Ako dieťaťu mi tie muchy nevadili, vnímala som ich ako súčať sveta okolo mňa.
"Má studené nohy," tvrdila som starej mame, keď mi jedna z nich začala loziť po ruke.
"Ideš," zahnala sa stará mama.
Nemala ich rada.
Rovnako ako môj otec.
Na chalupe sme v každej izbe mali nie jednu ale niekoľko plácačiek na muchy a on nemal väčšiu radosť, ako keď nejakú zabil. Bojoval s nimi márny boj, zopár úlovkov nemalo šancu porušiť ich početnú prevahu nad ním. Môj otec bol neskutočne zaujímavý človek - silný, spravodlivýa zásadový, no zároveň komicky-originálny v svojich náklonnostiach, ktoré pripomínali skôr dieťa. Miloval ihličnaté stromy, nie však červený smrek, obdivoval mravce, no neznášal muchy, bál sa pavúkov, nie však hadov, mal rád tieň, no vždy bol najopálenejší z nás, tvaroh jedol len na slano, z nevysvetliteľných dôvodov nemal rád mak ani ryby, sardinková nátierka však patrila medzi jeho najobľúbenejšie. Na svoju rodinu nedal nikdy dopustiť a s vážnou tvárou ma učieval, že kto dokáže zradiť rodinu, zradí každého. S priateľmi sa lúčieval vetou, premiéri a vlády sa menia, no priatelia zostávajú, miloval každý šport okrem boxu a futbalu, nevynechal však žiadne MS vo futbale, kde nezakryte fandil brazílskym hráčom. Možno preto, že Brazíliu zažil na vlastné oči. Vždy hovorieval, že ak by hociktorý tréner hľadajúci talenty vyrazil do Brazílie a prešiel by si tie najchudobnejšie štvrte vo veľkých mestách, našiel by desiatky malých Peleov. Zo všetkých príhod, ktoré tam zažil, najdlhšie spomínal na dve deti, ktoré spávali na piesku pri jeho hoteli, a ktoré mu chcela darovať ich vlastná matka v snahe zabezpečiť im slušnejší život...
Pozerala som sa na muchu, ktorá ma zobudila a prestala som sa na ňu hnevať. Priniesla mi na krídlach zopár krásnych spomienok, ktoré nikdy neprestanú mať pre mňa vôňu starej maminho čučoriedkového koláča a otcovej vody po holení. A tiež príhod, ktoré ani tisíckrát počuté nestrácali pre mňa čaro...
