Reflektory zhasli, tlieskajúce publikum sa vrátilo do svojich bytov, ľudia pri obrazovkách si povzdychli. Dojatí príbehom dievčiny z detského domova. Ona sa tiež vrátila do svojho "domu". K svojim vychovávateľom a kamarátom. Rozrušená, dojatá, prekvapená z toho, že zaujala. A zároveň smutná. V ušiach rezonovalo slovo MAMA. Štyri písmená, na ktoré naráža v celom svojom živote, ktoré poznajú všetky deti. Okrem nej. To slovo jej neprináša do duše pohladenie, pocit bezpečia, istotu, lásku... Skôr rozpaky, nepokoj, počudovanie. Prečo som tu? Prečo ma mama nechce?
Nie je sama s takouto otázkou. Všetci okolo nej si ju občas kladú. Niektorí vôbec nevedia, ako sa volajú ich rodičia. Deti bezmenných matiek a otcov. Niektorých s matkou spája vianočný pozdrav, alebo hlas v telefóne. Občasný darček, spomienka, prísľub. Že keď bude lepšie, tak sa dostanú domov. Ich domovom je však dlhé roky len veľká neosobná budova plná izieb, postelí a podobných osudov. Odložené deti...
Mnohé nosia v sebe talent - niektoré tancujú, kreslia, spievajú... Hltajú desiatky kníh, v ktorých sú pre nich neznáme vety. Napríklad tie o rodine, súrodencoch, matke a otcovi. Tie o láske. Tí silní sa tvária silne. Zapovedávajú sa, že "raz", keď sa dostanú von, začnú žiť svoj vlastný život. Že budú dobrými rodičmi a že NIKDY svoje dieťa neodložia. Nevedia, že tam von ich čakajú nástrahy, že ich neznalosť "normálnych vzťahov" sa môže pre nich stať pascou. Pretože schopnosť milovať, nadviazať normálny vzťah, riešiť bežné rodinné a partnerské problémy, schopnosť vychovávať deti, porovnávať a rozlišovať... sa utvára v zdravej rodine.
Aj preto je zo všetkých potrieb pre dieťa najdôležitejšia láska. A to láska od toho najútlejšieho veku. Dieťa potrebuje istotu, že ho niekto miluje a že ONO môže niekoho milovať. Nepotrebuje značkové oblečenie, vyberané lahôdky, drahú elektroniku, oslňujúco zariadenú izbu... Toto všetko je úplne zbytočné, ak sa nemá komu schúliť do náručia, ak pri ňom niekto nebdie, ak sa nemôže zdôveriť so svojou radosťou, smútkom, strachom... Ak nikomu nepatrí...
A deti z domovov, či si to uvedomujeme, alebo nie, nepatria nikomu...
