Pri čítaní tvojich slov ma prenikol hnev. Ja viem, nemám právo hnevať sa na niekoho cudzieho, nemám právo súdiť, keď nepoznám okolnosti, napriek tomu ma vždy nahnevá, keď nejaký dospelý manipuluje deťmi. Možno preto, že som na manipuláciu vo všeobecnosti príliš citlivá. Možno preto, že zaváňa bezcitnosťou. Možno preto, že zanecháva mokvavé rany. Na manipulácii je hnusné to, že mnohokrát robí "obeť" previnilou za niečo, na čom nemá žiadny podiel, že jej vnucuje názor, pocity a konanie, ktoré jej nie sú blízke...
Keď sa deje takéto niečo medzi dospelými, hovorievam si:„Dá sa tomu ubrániť.” Ak sa človek vzoprie napriek vyhrážkam, napriek strachu, napriek ťažkostiam... Ak pretne tú zlovôľu živenú nejakým druhom nadvlády. Občas sú to svaly, ktoré dávajú tomu druhému prevahu. Niekedy len zlý výraz v očiach, ktorý hovorí: Skús niečo podniknúť a potom uvidíš. Niekedy je to zvrátená inteligencia, podrezanejší jazyk, neschopnosť toho druhého brániť sa. Niekedy je to chuť ovládať a ponižovať. Niekedy spôsob, ako si liečiť vlastné komplexy.
Manipulácia tým druhým nie je výsadou žiadneho pohlavia. Dopúšťajú sa jej muži aj ženy, líšia sa len použité prostriedky. Občas sa jej dá ubrániť...
Ale čo v prípade detí, ktoré nevedia rozlišovať, ani sa brániť? Ak sa manželstvo alebo porozvodový stav zmení na boj o potomka? Ak už nejde o konštruktívny dialóg, ale len o hádky, výsmech, či urážky. Ak rodičia začnú používať dieťa ako nástroj pomsty.
Už som to tu raz napísala a ani dnes neviem nájsť lepšie slová.
Dieťa málokedy dokáže pochopiť, prečo sa dvaja ľudia, ktorých ľúbi, nemajú radi, rovnako ako nedokáže pochopiť, keď mu jeden z nich zabraňuje stretnúť sa s tým druhým. Pretože to, čo sa stalo medzi dospelými, sa má týkať len tých dvoch a v žiadnom prípade ich detí. Dieťa nedokáže robiť medzi dvomi milovanými bytosťami sudcu a hoci býva mnohokrát rodičmi vťahované do ich problémov, nevie tie problémy pochopiť. Dokonca ani v dospelosti...
Sú desiatky mužov, ktorých starostlivosť o dieťa sa po rozvode zúži na vyplácanie alimentov (niekedy ani to nie), tak prečo brániť tomu, kto má o dieťa stále záujem? Rozhodnutím súdu sa dieťa nestáva majetkom rodiča, ktorý ho dostane do opatery. Ono, vlastne, nie je majetkom nikoho ani pred tým rozhodnutím. Ani v riadnom manželstve nemá nikto právo používať dieťa proti druhému rodičovi. Alebo si uzurpovať právo o všetkom rozhodovať. Nerešpektovať názor a city toho druhého...
Je mi ľúto, ak vlastný rodič okráda svoje dieťa o toho druhého. Určuje limity, kedy možno milovať a koľko. Pokladám takéto uzurpovanie si nadvlády za dosť veľkú obludnosť. Aj keď prosba: "Povedz, že ocka neľúbiš, že s ním nechceš hovoriť..."nie je podoprená zlým pohľadom, či varovne zdvihnutou rukou.
Manipulovanie detskými citmi nemá s láskou k dieťaťu nič spoločné a živí ho len nerozum alebo túžba po pomste. Túžba ublížiť tomu druhému...
