právo voľby...

V diskusiách o interrupčnom zákone ma totiž už dlhšiu dobu zaráža toto slovné spojenie. PRÁVO VOĽBY. Používajú ho rovnako oponenti ako priaznivci. Hovoria o voľbe ženy. Jedni tvrdia, že žena má právo rozhodnúť sa, či dieťa donosí alebo nie, druhí tvrdia, že žena má právo darovať život... Myslím, že oba tábory sa po čase väčšinou zapletú práve do tohto slovného spojenia. Minimálne z dôvodu, že okrem PRÁVA ŽENY, nemožno zabúdať na ďalšie dve práva - na PRÁVO DIEŤAŤA a PRÁVO MUŽA. Viem, že sa v živote ženy alebo dvojice môžu vyskytnúť neočakávané prekážky, ktoré nastolia otázku, či splodené dieťa priviesť na svet. Nedá mi však, aby som sa pri tých "prekážkach" nepozastavila. Ak niekto povie, že na dieťa nie je pripravený, nedovoľujú mu to sociálne podmienky, práca, rodinné pomery, vek, stav... hocičo, chcem sa spýtať, či O TOMTO VŠETKOM tá žena, či dvojica nevedela už aj predtým. Presnejšie, pochybujem, že sa pochybnosti vytvorili dňom, kedy sa žena dozvedela, že je tehotná. A kam týmto všetkým smerujem? K svojej pôvodnej úvahe o PRÁVE NA VOĽBU. Ja totiž toto právo vnímam ako PRÁVO ROZHODNÚŤ SA, ČI DIEŤA POČNEM. Ak ho nechcem, nie som naň pripravená, nedokážem ho uživiť, alebo čokoľvek iné, myslím si, že je oveľa zodpovednejšie (morálnejšie, ľudskejšie, správnejšie...) NEPOČAŤ HO, ako ho ZABIŤ. Možno sa slovom "zabiť" dotknem všetkých zástancov teórie, že plod do 12. týždňa nie je ľudskou bytosťou. Nech nad tým uvažujem akokoľvek, musím nesúhlasiť. Nech má plod 1,2... alebo trebárs desať týždňov, vždy je to ľudská bytosť, nikdy sa predsa z neho nenarodí NIČ INÉ, len ČLOVEK. Nie je to neurčitý zárodok niečoho nepomenovateľného, je to zárodok ľudskej bytosti. Raz a navždy. A podľa mňa je úplne jedno, či vývoj prerušíme v prvý alebo v jeho posledný deň, prerušíme ľudský život. Ak však poviem A, mala by som povedať aj B. Ak je v záujme ŠTÁTU, SPOLOČNOSTI, VIERY, ETIKY, ĽUDSKOSTI..., aby ženy nepristupovali k potratom a privádzali na svet chcené a milované deti, treba urobiť všetko preto, aby sa NECHCENÝM TEHOTENSTVÁM predchádzalo kdesi úplne na začiatku.1. VÝCHOVOU a OSVETOU, ktorá bude zahŕňať všetko - od podrobnej sexuálnej výchovy až po výchovu k rodičovstvu - bez všetkých tých bigotných zákazov a príkazov (o sexuálnej abstinencii a... bla-bla-bla) proste s jasným posolstvom, že ak sa človek nechráni, sexuálny styk môže mať za následok počatie dieťaťa a o to dieťa sa bude treba postarať. Vychovávať v tomto zmysle mládež (aj chlapcov aj dievčatá), aby sa nestávalo, že do gynekologickej ambulancie príde dievča, ktoré sa rozplače, keď sa dozvie, že je tehotné a tvrdí, že nevedelo, že na to stačí byť spolu len RAZ. 2. DOSTUPNOU ANTIKONCEPCIOU, ktorá dovolí zodpovedne usmerňovať sexuálny život dvojice. Pod dostupnou antikoncepciou nemyslím len chemickú, či mechanickú antikoncepciu, ale VŠETKY vedomosti o možnosti chránenia sa pred neželaným počatím. Milovanie (myslím samozrejme na milovanie telesné) je nádherným a prirodzeným vyústením lásky, polemizovať o tom, či sa dvaja majú milovať alebo nemajú, kedy sa majú začať milovať a koľkokrát to majú robiť, je šialené... Milovanie proste k láske patrí. Zároveň však k tomu patrí aj zodpovednosť. A ak má byť milostný život zodpovedný, treba mať možnosť sa pred "neželaným" tehotenstvom chrániť. 3. ROZUMNOU SOCIÁLNOU A RODINNOU POLITIKOU, ktorá vytvorí také ekonomické podmienky, aby dvojice prirodzene túžili po viacerých deťoch, a aby sa žena a matka mohla profesne a spoločensky realizovať.4. ZDRAVOTNOU OSVETOU, ktorá budúcej matke podrobne vysvetlí, čo znamená INTERRUPCIA pre jej fyzický no najmä psychický stav. Poznám desiatky prípadov, kedy sa tento "čin" odrazil veľmi bolestne na budúcom živote dvojice. Napríklad aj tak, že už ďalšie dieťa nedokázali priviesť na svet, alebo tak, že si žena odniesla do budúcnosti obrovskú traumu z vykonaného. 5. Vytváraním CELOSPOLOČENSKEJ KLÍMY, ktorá si bude vážiť materstvo a viacdetné rodiny. Žiadnymi zákazmi a príkazmi sa podľa mňa tento veľmi citlivý problém nedá vyriešiť...