Tento jav je nočnou morou každého len trochu pozorného a informovaného rodiča. Čo však s tými, čo o hroziacom nebezpečenstve doteraz nepočuli? S netom nemajú žiadnu, alebo len obmedzenú skúsenosť, nepohybujú sa na chatoch, nepíšu si s neznámymi ľuďmi, nestretli sa s pojmom cyberstalking, nevedia o premyslených praktikách pedofilov, netušia, kde všade sa ukrývajú rôzne internetové individuá. A ony sa ukrývajú. Presnejšie, striehnu na sieti doslova ako pavúci...Jedna skupina týchto individuí je zameraná výlučne na dospelých. Svoje obete hľadá cielene medzi osamelými, frustrovanými a citlivými ľuďmi. Spomenuté vlastnosti vedia "pavúci" odhadnúť po niekoľkých e-mailoch alebo dokonca rovno z profilov, ktoré si ľudia pri svojich menách a prezývkach vypĺňajú. A neželaný a mnohokrát hrozivý "lov" sa môže začať. Hrozivý preto, že je neuveriteľne rafinovaný. V žiadnom prípade nejde o primitívnu alebo vulgárnu komunikáciu, ktorú človek dokáže okamžite odhadnúť a ukončiť. Prenasledovateľ sa na začiatku snaží nadviazať s obeťou priateľský, romantický, alebo aj sexuálny vzťah. Čím dlhšie si s obeťou píše, tým sa jeho nároky na dôvernosti zväčšujú. V prípade, že proťajšok chce vzťah ukončiť, nastúpi fáza zastrašovania. Ľahká pomoc, poviete si, veď stačí zablokovať odosielateľa, zrušiť schránku, alebo sa presťahovať na iný server. Verte mi, nie je to vôbec jednoduché. Najmä, ak sa človek pohybuje na internete nielen pre zábavu, ale aj pracovne. Kam v takom prípade uniknúť? Desivý cyberstalking Je mylné domnievať sa, že obťažovanie cez net (cyberstalking) je menej desivé, ako prenasledovanie v reálnom prostredí. Najfrustrujúcejšia na tomto spôsobe obťažovania je hrozba vydierania. Internetoví článkonožci totiž pod rúškom porozumenia, zázračnej blízkosti a záujmu vyťahajú z obetí dôverné informácie, ktoré sa neskôr stanú silnou zbraňou v ich rukách. Na vypátranie skutočnej identity svojej obete využívajú všetky dostupné technické možnosti, v prípade serverov, kde obeť vystupuje pod vlastným menom, majú úlohu zľahčenú. A potom je už len krôčik k vydieraniu. Čo je to za blbosť? povie si v tomto bode čitateľ, ktorý sa s ničím podobným nestretol, alebo v zárodku zadusil akúkoľvek snahu o nadviazanie neželaného vzťahu. Dávam klobúk dolu pred tými, čo niečo také dokázali rozoznať na prvý pohľad a želám veľa šťastia tým, ktorí sa s ničím podobným nestretli. Tí, ktorí podcenili opatrnosť, vedia, o čom píšem. Občas býva veľmi ťažké odhadnúť, kam dokáže vyústiť na pohľad nevinná komunikácia, najmä, ak máte na druhej strane človeka zdatného v manipulácii druhými. A tým sa dostávam k ďalšej skupine pavúkov. Tej, ktorá je zameraná na deti. Ak sa dospelý človek nedokáže ubrániť psychickému alebo sexuálnemu ataku, o čo väčšie nebezpečenstvo hrozí deťom? Deti tvoria najzraniteľnejšiu skupinu používateľov internetu, pretože nemajú dostatok životných skúseností na to, aby sa dokázali vyhnúť nástrahám, ktoré im hrozia. A tie na nich nestriehnu len v podobe "divných" ľudí, ale aj vírusov, či zneužívania detí na marketingové účely. Dá sa niečomu takému predísť? Články, či diskusné relácie s názvami VIETE, ČO ROBIA VAŠE DETI? sa sporadicky objavujú v mnohých médiách, zainteresovaní odborníci varujú pred nedostatkom pozornosti, ktorú rodičia svojim deťom venujú. Podľa mňa nedostatok pozornosti nie je priamo úmerný nedostatku lásky, skôr si ho vyžiadala dnešná uponáhľaná doba - prezamestnanosť rodičov, absencia klasických trojgeneračných rodín, anonymita veľkých sídlisk. Voľakedy deti trávili čas "mimo rodiny" v družinách, školských krúžkoch, na ihriskách, alebo na uzavretých dvoroch pod nenápadným alebo nápadnejším dozorom dospelých. Dnes sú mnohé z nich zavreté doma a jediným spoločníkom im je telvízor, mobil alebo počítač. A to počítač pripojený na internet. Podmienky pre založenie pasce sú splnené! Začína sa to veľmi nevinne. Deti hľadajú na nete informácie a zábavu. Zdatnejší spolužiaci, ktorí si na nete mailujú, chatujú, alebo hrajú počítačové hry, nahovoria nováčika, aby si založil na nejakom serveri mailovú schránku, alebo sa prihlásil na chat. Dieťa vyplní prihlasovací formulár, máloktoré odpovie nepravdivo na otázky o veku, pohlaví, bydlisku a záujmoch. Dvanásťroční si možno pridajú jeden-dva roky. Netušia však, že v závislosti od servera a poskytnutých informácií sa dostávajú nielen na sieť, ale aj do portfólia potenciálneho lovca. Na vyhľadanie obete stačí pavúkovi jednoduchý prehliadač, ktorý mu vyfiltruje prihlásených účasníkov podľa bydliska, veku, či pohlavia. Pár citlivých a milých slov urobí divy. A nielen v prípade, že dieťa trpí doma nedostatkom pozornosti, alebo pochopenia. Rodič môže varovať pred prejavmi násilia, ako sa však dá varovať pred láskavosťou? Odborníci bijú na poplach!Vyhodnotenie Eurobarometra o bezpečnosti detí na internete z tohto roku ukázalo, že množstvo mladých užívateľov internetu sa dostalo do kontaktu s cudzími, možno aj nebezpečnými osobami, alebo sa stalo obeťou šikany, obťažovania, či iného nevhodného správania. Odborníci bijú na poplach! Na nete sa začínajú objavovať projekty, ktoré by mohli pomôcť chrániť deti pred potenciálnym nebezpečenstvom. Jedným z nich je aj projekt www.bezpecnenainternete.sk, ktorý má pomôcť dospelým zorientovať sa v tejto problematike. Psychologička PhDr. Petra Scheberová na margo projektu tvrdí: „Napriek tomu, že deti majú v práci s počítačom častokrát väčšie skúsenosti ako dospelí, nie sú natoľko skúsené, aby mohli čeliť rôznym rizikám, s ktorými sa na internete môžu stretnúť. Projekt Bezpečne na internete je pripravený pre deti vhodnou, zrozumiteľnou a lákavou formou. Jeho prínos sa ešte znásobí, ak sa s ním spolu s deťmi, oboznámia aj ich rodičia.” Nad všetky rady a skúsenosti ja osobne preferujem láskyplný prístup k dieťaťu. Listové tajomstvo je pre mňa posvätné, preto si viem predstaviť, na akom tenkom ľade sa začne pohybovať rodič, ktorý sa chce dozvedieť viac a nechce pritom stratiť dôveru dieťaťa... A tak sa na záver chcem spýtať všetkých vás, ktorým leží na srdci bezpečnosť vašich detí: "Viete, s kým a o čom si mailujú vaše deti na internete?"
viete, s kým si mailuje vaše dieťa?
Nedávno som sa stretla s otázkou: "Prečo toľko ľudí varuje pred nástrahami internetu? Ako sa mi môže niečo stať, keď z neho nikdy nezídem?" Vyzerá to logicky - ak z netu nezídeme, nemôže sa nám nič stať. Alebo predsa? Agentúry občas prinesú desivé správy o podvodníkoch, či sexuálne úchylných zvrhlíkoch, ktorí zneužili dôverčivosť neskúsených. Necítim sa povolaná písať o všetkých nástrahách internetu, chcem sa zmieniť o inom fenoméne. O možnosti zneužitia detí na nete...