Povedzme, príťažlivá žena, ktorá spáva s manželom svojej najlepšej priateľky, šarmantný muž, ktorý podvádza svoju ženu, no v spoločnosti je najvýrečnejším obhajcom rodiny založenej na kresťanských základoch, ambiciózna dievčina z malého mesta, ktorá si v metropole nájde nielen šikovný podnájom, ale aj ženatého priateľa, nádejný podnikateľ, ktorý si založí kľudne aj dve rodiny, no v kolónke stav má stále napísane SLOBODNÝ, vzorná matka, ktorá v jeden deň objavila vymoženosti techniky a tak skrytá pod pôvabným NICKOM nezakryte podvádza na internete svojho manžela, virtuálna nevera sa predsa neráta, slabošský manžel, ktorý presviedča manželku, prvú milenku, druhú milenku, tretiu milenku... že je v manželstve proste nešťastný...
Že je to stále o tom istom? Áno, je... Voľakedy sa písalo o hlade, chorobách, vojnách, hospodárskej kríze. Tie diela sa považovali za spoločenské. Dnes sa píšu romány o povrchných vzťahoch, sexe a nevere... Je to, žiaľ, tiež obraz spoločnosti. Tolerancia voči nevere a rozvodom dosiahla nebývalé rozmery a mne nenapadá žiadne riešenie, ako by sa to dalo zmeniť. Viem, že nevera nie je vždy PRÍČINOU krachu manželstva, no tento postreh ma nerobí pokojnejšou. Znepokojuje ma totiž fakt, že dnes sa tuším na prstoch jednej ruky dajú spočítať páry, ktoré žijú v krásnych a harmonických manželstvách...
