Zvláštne, išla som s ním k moru, aby sme niečo opravili, a všetko sa tam definitívne pokazilo. Žiadne more nemá silu odplaviť nánosy zlých spomienok a skúseností.
A predsa mi tá dovolenka v niečom pomohla. Rozhodnúť sa. A odísť. Radšej rozchod ako nepretržitá agónia výčitiek, pocitov nevôle, hádok a udobrovaní a stále častejšie sa opakujúcej otázky: Má to vôbec zmysel? Takto som to predsa nechcela! Na lásku treba dvoch a keď jeden z dvojice neľúbi, načo v tom pokračovať? Rozišli sme sa a mne zostala z tej dovolenky pri mori zvonkohra.
Krehká a čistá. Ako vyumývaná morom a vybielená slnkom. Ako čas, ktorý nastal potom. Svieži a nový. Bez neho a jeho zotročujúcej lásky. Občas si treba v živote poupratovať. Aby sa človek mohol nadýchnuť a vykročiť ďalej.
Dnes pofukoval vonku čerstvý vetrík a niekomu na balkóne cinkala zvokohra.
