Ester bunny (Veľkonočný zajac) porozhadzuje na nejakom veľkom priestore vajíčka (nemusia byť nutne čokoládové) a maličké deti v sprievode rodičov vybehnú na lúku so špeciálnymi vrecúškami alebo taškami a tie vajíčka zbierajú. Ak akciu neorganizuje mestečko alebo nejaká prímestská štvrť, urobia si ju rodičia pre deti sami. V malých mestách má každý dom pri sebe záhradku. Vo všeobecnosti je zajac tajomná bytosť, niećo ako Santa Claus, niekedy ho však deti zazrú pobehovať v diaľke. Je totiž veľký ako človek.
Nemôźem si pomôcť, tento zvyk sa mi páči viac, ako naša oblievačka a šibačka. Možno preto, že som od malička neprišla na chuť tým našim zvykom. Veď čo je príťažlivé na tom, keď vás niekto vyšľahá po nohách korbáčom, alebo ak vás oleje vedrom studenej vody. Prípadne použije nejakú lacnú kolínsku, takže po skončení sviatku smrdíte ako kórejská prostitútka. Dievčence a ženy sa musia tváriť, že sa im to páči, hoci mnohé doplácajú na prehnanú horlivosť šibačov potúžených alkoholom aj zdravím... Rovnako nevidím nič príťažlivé na tom, keď sa poniektorí muźi pri tejto príležitosti strieskajú alkoholom do bezvedomia...
Tak to radšej ten detský košík plný čokoládových dobrôt. Deti z toho majú úžasnú zábavu a ak vyjde počasie, je to zážitok aj pre rodičov...
