Písmo:
A-
|
A+
"Áno, prečo sa pýtaš?" spýtam sa veselo.
"No, videla som to napísané na tvojej knihe, ale nevedela som, že sa tak voláš."
Milujem detské odpovede. Znovu sa usmejem, keď sa s úplnou samozrejmosťou pripojí ku mne a k môjmu psovi, ktorého predtým pobozká na hlavu.
"Máš pekné vlásky," pochválim ju po chvíli.
"To je svetloplavá farba," prikývne.
Cítim sa skoro zahanbene, že som to nevedela :)
"Moja mama má plavé, ale minule jej ich kaderníčka zafarbila na zeleno."
Predstieram zdesenie. "Tak to bola ako vodník."
Začudovane sa na mňa pozrie.
"Nie, bola len nešťastná."
