"Píšem, ale to nie je predsa nič zvláštne," preruším ju.
"Akože nič? Vieš, koľko ľudí nepíše?"
Chcem jej povedať, že ja mám presne opačný pocit, no ona preruší moje nadýchnutie a nalieha:
"Nezahováraj a hneď mi povedz názvy tvojich kníh. Letím si ich kúpiť."
"Neblázni, venujem ti ich aj s podpisom."
"Čo sa ti robí? Len mi daj tie názvy a ja si ich kúpim." Potom sa zamyslí, zadíva sa na mňa a povie: "Ale veď, čo sa čudujem ako Beta vajciam, veď ty si vždy písala najkrajšie slohy v triede, pamätáš?"
Zaspomíname si na zážitky zo školy a ja sa smejem pri každej jej vete. Pripomína mi sestru, tá je rovnako urehotaná a bláznivá. Lyda sa po chvíli spamätá a uchopí do rúk tašky: "Počuj, musím letieť domov, lebo tie moje klobásky v taške budú čochvíľa ugrilované. Ale ozvem sa ti. Neboj."
Ozve sa mi o pár hodín. ZOHNALA SOM TRI KNIHY. JEDNU SOM SI NEKUPILA, LEBO BOLA POSKODENA.
Odpíšem jej, že ak príde večer do parku, donesiem jej aj tú štvrtú. Je presná ako hodinky a v parku ma víta s obrovským úsmevom. "Jednu som už aj začala čítať. Veď hovorím, písala si najlepšie slohy."
Podám jej ďalšiu knihu.
"Hej, to je ona. Vieš, kúpila by som si ju, ale vytiahli mi ju kdesi spod zeme. Zaprášenú a voľajakú ožutú. Možno tam majú potkany. Pozrela som sa na knihu a hovorím takej drobnej dievčine: Prepáčte, slečna, ale tá kniha je poškodená."
Začínam tušiť, že to nie je koniec. Ani nebol.
"Slečna sa rozpačito zatvárila a vraj, áno, trochu je poškodená. Zalistovala som si v knihe a niečo sa mi nezdalo. Tak jej hovorím: Slečna, nechýbajú v tej knihe aj nejaké strany? Na konci? Baba začala prestupovať z nohy na nohu a vraj, neviem, možno aj chýbajú, viete, tá kniha je už posledná."
Lyda sa zaženie, aby odohnala dotieravú osu, a ja netrpezlivo čakám na pokračovanie.
A ona naozaj pokračuje: "Tak tej dobrej žene v tom kníhkupectve hovorím: Viete, ak by to boli strany zo začiatku, čert ich ber, to si človek dokáže domyslieť, ale strany na konci? Veď na ten koniec sa každý teší, no nie?"
Od smiechu ledva lapám po dychu: "A čo ti ona na to?"
"Vieš, čo zadrela? Vraj, dám vám tú knihu so zľavou!" Lyda rozhodí nechápavo rukami. "Asi pracovala predtým v konfekcii. Vieš, sveter so zľavou chápem, dierku zašiješ, škvrnu operieš, ale ako dopíšeš knihu? Chcela som jej povedať, že poznám autorku a že mi tú knihu môže dorozprávať! Ale to by si asi nechcela, však? No počula si už niečo také? Že kniha bez konca. Ale so zľavou!"
Smejem sa ešte aj po príchode domov.
