Oddávna tvrdievam, že v našej rodine sa nestrieda šťastie s nešťastím v rovnomerných dávakach, ale buď sa všetko, ale naozaj všetko pos..., alebo sa všetko podarí.
Jedno múdre príslovie hovorí, že sme si strojcami vlastného šťastia aj nešťastia, ja si myslím, že to platí len z polovice, a že je občas čosi medzi nebom a zemou, čo spôsobuje, že sa na nás to nešťastie valí z každej strany. A možno je to len dominový efekt. Zavadíš omylom do jedného kamienka a tŕrrrr - zosype sa celá kopa. Nech je to už akokoľvek, celkom by som pristala, aby sa občas to hnusné nešťastie unavilo už po prvej rane a nepotrebovalo sa vyblázniť s ďalšími.
A možno je návod na jeho odplašenie presne v tom humore, ktorý tak veľmi obdivujem u svojich detí.
Možno to naozaj funguje nejako takto: "Si nešťastný? Tu máš, aby si vedel, čo je to skutočné nešťastie a prestal sa sťažovať!"
Možno tá mrcha naozaj sadá len na utrápeného, utrápenešieho a najutrápenejšieho...
