Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
V náručí štyroch bielych stien
ležím prikrytá tvojím vyznaním...
Za oknom striehne brieždenie
a zmazáva tvoj úsmev,
ktorý poletuje nado mnou
už len keď je tma.
Pod hlavou spomienka na tvoj hlas
znásobuje smútok,
ktorý mi sadá do vlasov
namiesto tvojho pohladenia.
V dlaniach posledný dotyk nehy
schovávam si na pamiatku,
keď sa tu sama v náručí štyroch bielych stien
učím žiť bez teba.
