Rozmýšľala som, čo by si želalo toto dievčatko, keby tie oriešky naozaj boli čarovné a čo by som si želala ja sama. - Myslím, že sú. Dáš mi jeden? - usmiala som sa na ňu. S rozžiarenými očkami mi podala ufúľaný oriešok, ostatné pritisla k hrudi a radostne odcupkala. Doma som položila oriešok na sklenený stolík a zamyslela sa. Rozmýšľala som, aké želanie vysloviť. Popoluška to mala tuším ľahšie, usmiala som sa v duchu. Keby si bol čarovný, chcela by som, aby si mi pomohol vrátiť čas. Desať rokov dozadu, alebo len tri, alebo jeden. Chcela by som vymazať zo svojho života všetky omyly, unáhlené slová a nepremyslené činy. Mýliť sa je vraj ľudské. Málokto z nás vie, že kečup nepochádza z Ameriky, Napoleona v Rusku neporazila zima a srdce nie je na ľavej strane, ale uprostred hrudníka... Mýliť sa je vraj ľudské... Keď sa človek zmýli v niekom druhom, môže na neho zabudnúť, vytrhnúť ho z mysle aj zo srdca. Čo však urobiť, ak sa človek pomýli sám v sebe?
Oriešky
Čupela pod bránou a zvierala v zašpinenej ručičke oriešky, na tváričke úsmev a v očiach modravú nevinnosť. - Teta myslíte, že sú čarovné? - spýtala sa ma dychtivo.