Muž sa ponoril do spomienok. Od svadby túžil po deťoch, no otcom sa stal až po desaťročnom bezdetnom manželstve. Keď sa im so ženou narodili rok po roku dvaja chlapci, nedokázal skryť svoju radosť, aj keď si jeho manželka želala aspoň jedno dievčatko. On túžil po synoch.
Ako chlapci rástli, postupne im kupoval výbavu na turistiku, stanovanie, lyžovanie, splavovanie riek... Zatiaľ čo iné deti v sobotu vysedávali doma, alebo sa bezcieľne túlali po ulici, on brával synov so sebou do hôr.
- Idete na výlet?- vyrušil ho zo spomienok nesmelý hlas susedovho syna. Chlapček sa opieral o veľké nablýskané auto a závistlivo sa díval na sekerku trčiacu z jedného ruksaku. Zdalo sa, že by za ňu okamžite vymenil svoj drahý počítač, ktorý mu mužovi synovia občas závideli. Muž prikývol. Chlapček zrazu podišiel bližšie a dôverne zašepkal mužovi: - Ach, ujo, ja by som sa tak strašne rád narodil do vašej rodiny, aby ste vy boli mojím otcom...-
Muž premáhal dojatie. Priznanie chlapčeka mu vyrazilo dych. Pochopil, že skutočným otcom sa nestal len v okamihu, keď zobral do náručia svojho prvorodeného syna, ale aj po slovách tohto cudzieho chlapca...
