rande

Tak predsa, predsa ju intuícia neklamala, keď pozorovala jeho radostný úsmev, hlboký pohľad očí a neochotu ukončiť rozhovor. Jemne si primaľovala pery, položila na stôl slané pečivo, dala chladiť víno.Prišiel onedlho. Štíhly, upravený, s úsmevom na tvári. Ešte donedávna jej kolega. Tep sa jej o poznanie zrýchlil, keď ju so samozrejmosťou niekoľkoročného známeho pobozkal na pery. - Si pekná, - premeral si ju obdivným pohľadom. Vošli do izby. - Dovolíš, aby som si zatelefonoval? - spýtal sa ospravedlňujúco. - Ale samozrejme, - prisvedčila, - mám v kuchyni ešte nejakú povinnosť...- Keď sa o niekoľko minút vrátila s vínom a pekne prizdobenými chlebíčkami, stál pri knižnici a prezeral si obálky kníh.- To všetko si prečítala? - spýtal sa s obdivom. - Ja nemám na nič čas...- začal a vtom znovu pípol prístroj na jeho opasku. - Prepáč, volá mi zákazník, žiaľ, toto nemôžem odmietnuť...?Keď prístroj pípol tretíkrát, začalo jej byť do smiechu. A potom pípli jeho hodinky. Znepokojene si na nich skontroloval čas a začal sa lúčiť. - Bolo mi s tebou krásne, ozvem sa ti, – povedal a nežne sa na ňu usmial.Zamyslene za ním zatvorila dvere. Pozrela sa na nedotknuté víno, na obschýnajúce chlebíčky a v mysli zarezonovala dotieravá otázka: Krásne? A kedy?