Dnes sa ľudia málokedy dajú vyprovokovať, aby vyšli do ulíc, hoci si myslím, že je stále proti čomu protestovať. Zavládla apatia podobná tej spred dvadsiatichpiatich rokov. Dá sa nazvať dvomi slovami: Zbytočná námaha.
A možno je to ináč. Môj kamarát tvrdí, že dnešný spôsob života a virtualita oberá ľudí o schopnosť normálne žiť. Ľudia sedia za počítačmi, namiesto stretnutí komunikujú s priateľmi cez net alebo mobily, nespokojnosť so spoločenskými javmi prejavujú komorne - pripojením HLASU alebo komentu k nejakej výzve, či článku :)
Uvedomila som si to pri tej upútavke na Angeliku.
Mocní sa usmievajú, dnes už nie je dôvod odlákavať pozornosť ľudí od protestných zhromaždení, hoci sa z tigra ekonomiky stáva postupne chromé mača, nezamestnanosť hrozivo rastie, peniaze v spoločnom mešci sa strácajú ešte hrozivejšie, neistota okolo dôchodkového zabezpečenia sa prehlbuje, stávkové kancelárie sľubujúce rýchle zbohatnutie lámu rekordné zisky, národným športom sa zase stalo uťahovanie opaskov, hoci najohrozenejším skupinám obyvateľstva sa už minuli dierky, arogancia arogantných rastie, a nie je to len pre celosvetovú krízu...
Od čias starého Ríma platilo Panem et circenses. Dajte ľuďom chlieb a hry!
Chlieb sa minul.
Zostali už len hry...
