Streda ráno. Vedľa mňa v autobuse stojí mladý človek v dlhom tmavom kabáte s neodmysliteľným mobilom v ruke. "Áno, pán Kostolný, počúvam vás.""Tá zmluva je pripravená, len čo prídem do roboty, odmailujem vám ju.""Nie, nezabudol som zapracovať vaše podmienky. Druhá strana so všetkým súhlasila.""Samozrejme, môžem opraviť ten dátum. Hovoríte, jún 2008?""Zmenenú adresu? Môžete mi ju nadiktovať? Počkajte, hneď si to poznačím..." Nekončiaci sa rozhovor. Potom ďalší a v ňom pokyny asistentke. Podrobnosti o cene, lokalite, mená.Rozmýšľam, kto všetko tie údaje počul. Štvrtok podvečer. Vraciam sa domov vyčerpaná po celodennej práci. Žena sediaca vedľa mňa vytiahne mobil. "Ahoj, Zuzka, ako sa máš? Deti sú už v poriadku?""Sme si s Lackom hovorili, že by ste mohli k nám niekedy skočiť.""Tento víkend ideme za rodičmi, ale budúci sme doma.""Čo blázniš? Nič nepotrebujem.""…hmm, do Viedne?" "Možno by išla aj Klára, spýtam sa jej.""Ozaj, vieš, že nakoniec o ten rozvod nepodala?"Veľmi citlivé podrobnosti zo súkromia nejakej Kláry. Pripadám si, ako keby som nedobrovoľne načúvala pri dverách, alebo sedela skrytá v skrini nejakého bytu. A ten pocit nie je vôbec príjemný... Piatok predčí všetky moje doterajšie skúsenosti. Príjemná pani v stredných rokoch sa prehrabne v kabelke, v ktorej zvoní mobil."Ahoj, Vierka, som rada, že voláš.""Nie, nerušíš, sedím v električke... Hej, z konečnej.""Prosím ťa, včera sme zažili peklo... Prídem domov a predsieň plná krvi."Šum v električke o poznanie stíchne."Áno, áno, úplne nečakane.""Volala som hneď mužovi, poviem ti, mala som strach, že už bude neskoro.""Strašne liala... Neuveriteľné množstvo krvi..."Osadenstvo v električke bledne. Žena bez rozpakov pokračuje v krvavej historke."No, ledva sme to stihli... lekár povedal, že v poslednej chvíli.""Áno, zašili ju. Osem stehov... "Ufff... Už nevládzem."Áno, si milá... Vieš, deti by prežili, keby nám ten pes uhynul..."Bledá a spotená sa vypotácam z električky."Šialené," prihovorí sa mi neznáma spolutrpiteľka, ktorá vystúpi spolu so mnou."Normálne mi prišlo nevoľno..."Mne vlastne tiež...
intimity
Raz sme sa s kamarátkou dohodli, že v deň, keď v našej blízkosti (vo výťahu, v jedálni, v obchode, v autobuse, v kine...)nezazvoní niekomu mobil, si vystrelíme šampanské. Ešte sa nám to nepodarilo. Mobily ovládli svet, občas mám pocit, že zvonia dokonca aj na toaletách :) Mobilní operátori si mädlia ruky, sme vraj úžasne komunikatívny národ. Nič proti komunikácii, ak ma však niektorý z cudzích, mnohokrát veľmi intímnych rozhovorov zastihne tam, kde pred ním nemožno uniknúť, cítim sa prazvláštne...