Karel Kryl a jedna zasnežená spomienka...

Na námestie sme prišli v okamihu, ako sa na veľkoplošnej obrazovke rozsvietil zostrih najdôležitejších momentov nežnej revolúcie. Nebojte sa, toto nechce byť rekapitulácia typu ČO MI DAL A V ČOM MA SKLAMAL 17.NOVEMBER, keď som totiž dnes stála na tom zasneženom námestí a dívala sa na mĺkve tváre okolo mňa, nespomenula som si na svoje nadšenie tých dní, na účasť v dave skandujúcich, na obavy mojich rodičov: čo ak polícia predsa len použije obušky, ale na svoje deti, ktoré na tom námestí pred 18-timi rokmi mrzli so mnou. Myslím, že oni si z tých dní napamätajú absolútne nič, boli totiž príliš malí, keď však z veľkoplošnej obrazovky zaznel hlas Karla Kryla, mne sa vybavila spomienka, ktorá asi najlepšie charakterizuje pohnutie tých dní. V ten večer som bola doslova prilepená na televízor a sledovala zostrih udalostí dňa s takým napätím, že som si nevšimla môj drobizg, ktorý už dlhšiu chvíľu nakúkal do izby a niečo mi nesmelo naznačoval. "Psśśśt," ukázala som im, lebo som nechcela prísť ani o jedno slovo revolucionárov, no najmä o Krylovu pieseň. Vtedy moja dcéra na chvíľu zmizla v detskej izbe a potom sa vrátila s bielym výkresom, na ktorom bolo veľkými tlačenými písmenami napísané: MAMI SME HLADNIZahanbila som sa. Nech sa už v tie dni lámali dejiny (a ja som dnes šťastná, že som bola pri tom), neviem, či niečo ospravedlňuje, že som na nich zabudla. Možno len tá Krylova pieseň, ktorá dnes znovu zaznela námestím a dojala ma k slzám......Děkuji, děkuji za slabost,jež pokoře mne učí,pokoře, pokoře pro radost,pokoře bez područí,za slzy, za slzy děkuji,ty naučí mne citu,k živým, jež, k živým, jež žalujía křičí po soucitu,děkuji, děkuji, děkuji.Pro touhu, pro touhu po kráseděkuji za ošklivost,děkuji za to, že utká seláska a nevraživost,pro sladkost, pro sladkost usnutíděkuji za únavu,děkuji za ohně vzplanutíi za šumění splavu,děkuji, děkuji, děkuji,Děkuji, děkuji za žízeň,jež slabost prozradila,děkuji, děkuji za trýzeň,jež zdokonalí díla,za to, že, za to, že miluji,byť strach mi srdce svíral,beránku, děkuji,marně jsi neumíral...Děkuji, děkuji, děkuji, děkuji, děkuji...