Po prvých správach o desivom zemetrasení som prirodzene čakala, že vyšleme na miesto okamžite našich záchranárov. Viem, že máme jeden z najprofesionálnejších tímov a vynikajúco vycvičených psov na hľadanie ľudí v sutinách. Zatiaľ, čo iné krajiny neváhali a okamžite organizovali pomoc, naša vláda oznámila, že sa ZAJTRA zíde. Prečo by sa schádzali okamžite? Prečo by to riešili hneď? Času dosť.
Zišla sa a rozhodla. Na Haiti záchranárov ZATIAĽ nepošleme. ZATIAĽ. Neuveriteľné slovo. Pre tie tisíce ľudí, pre ktorých každá minúta znamená život alebo smrť, sme našli slovo ZATIAĽ. Ukrutné, bezcitné, alibistické.
Spravodajské stanice prinášajú správy o obetiach a ranených, upozorňujú na hrozné podmienky v krajine, na nedostatok liekov, pitnej vody a potravín. Na nedostatok zdravotníkov.
Možno naozaj nie je také jednoduché vyslať na Haiti lekárov a zdravotníkov, možno nie je ľahké ani vyslať tam psovodov a psov... Do čerta, ale poslať tam lietadlo naložené liekmi a zdravotníckym materiálom sa snáď dalo. Alebo uvoľniť peniaze, ktoré sa inokedy uvoľňujú a premrhávajú tak ľahko.
Na záchranu ľudí pochovaných zaživa.
Alebo na zmiernenie utrpenia tých živých.
Na záchranu aspoň jedného ľudského života.
Alebo dvoch...
