Matka si vzdychla. – Ale no tak, Peťko, čo sú to za hlúposti. Nemôžeš nechodiť do školy. Každý musí. Netráp ma, ponáhľam sa! – Peter sa vliekol cez park so zvesenou hlavou. A možno dnes Stano a Mišo nebudú v škole, možno sa bojí zbytočne. Obaja ho čakali už pri dverách. - Peniaze máš? - spýtal sa Mišo. Peter sa prikrčil. - Nemám! –- A cigy? – Peter znovu pokrútil hlavou.- Ty sráč, teš sa po vyučku... A skús niekde ceknúť, - pohrozil mu päsťou Stano a vbehol do školy.Peter obelel ako papier...*** Do pozornosti všetkým rodičom *** Šikanované dieťa často nevie rodičom ani učiteľom povedať, že je zastrašované, vydierané, zosmiešňované, ponižované, či týrané, svojím zmeneným správaním však skryto volá o pomoc. Takéto dieťa býva počas prestávok samé, nemá kamarátov, pôsobí smutne, ustrašene alebo plačlivo, často máva rozhádzané, špinavé, neusporiadané veci v taške aj na lavici, pod rôznymi výhovorkami sa vyhýba škole, pred odchodom do školy ho pobolieva hlava alebo brucho, máva mnoho odrenín a škrabancov, pôvod ktorých nevie vysvetliť.Ak dieťa chodí domov v špinavom oblečení, má zničené školské pomôcky, často si pýta peniaze, býva hladné (pretože o desiatu prichádza), začína mať rôzne zdravotné problémy a strach zo školy, s veľkou pravdepodobnosťou sa stalo obeťou šikanovania. Následky šikanovania bývajú veľmi vážne a ak šikanovanie trvá pridlho, môže vyústiť až do pokusu o samovraždu.
"Nechcem ísť do školy, mami!"
Peter vyšiel zo záchodu bledý a spotený. Matka mu siahla znepokojene na čelo. - Zase si mal hnačku? – - Trochu... - - Budeme musieť ísť k pani doktorke, prestáva sa mi to páčiť. Pôjdeme zajtra, áno? - Chlapec poslušne prikývol a potom si trochu neochotne prehodil cez plece ruksak... - Ak by ti bolo zle, nech mi pani učiteľka zavolá, - pohladila ho mama po hlave. - Desiatu máš? - Peter znovu prikývol. Potom sa nadýchol a povedal ticho: – Nechcem ísť do školy, maminka. Nechcem tam chodiť! –