netaktná

Ostatné tri roky som nevládala večer variť. Chodila som domov zbitá od únavy ako pes, deti sa museli uspokojiť so suchou večerou. So zmenou zamestnania sa do našej rodiny vrátili aj "staré dobré zvyky". Teplé večere, no najmä každodenné nákupy. Takže aj dnes som sa zastavila po ceste domov v potravinách a v chodbičke medzi regálmi sa stala svedkom zvláštneho rozhovoru...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (44)

- A stalo sa to už dávno? - spýtala sa staršia pani mladej predavačky v okamihu, keď som k nim pristúpila.Predavačka ticho pokývala hlavou. - Pred polrokom... -- No povedzte, taký mladý a takto... -- Uhmmm, - prisvedčila predavačka. - Nedávno mojej susede zomrel muž. Išiel ráno do roboty a už sa nevrátil. Odpadol. Mŕtvica. A ona ledva 50-ročná... - Predavačka mlčala. Zjavne jej nebolo veľmi do reči.- A ten váš... ako? - vyzvedala sa pani.- Prepáčte, je to pre mňa ešte veľmi bolestné... - - No veď áno, áno, chápem. Musí to byť veľká strata. A aký pekný muž to bol. S dcérou sme vás často spomínali. Viete, aj mojej dcére sa páčil... Tak veru, smrť si nevyberá. A čo deti? Nesú to ťažko, všakže? - - Prepáčte, musím... prepáčte... - rozlúčila sa predavačka chabo.Stála som pri tom regále, v rukách trojfarebné cestoviny a v mysli otázka: Dokážu si niektorí ľudia vôbec predstaviť, aká môže byť ich zvedavosť hrubá a netaktná?