Odrazu sa kabína vodiča otvorí, vykloní sa hlava mladého muža a zaznie rozpačitý hlas: - Prepáčte, prosím, ako sa dostanem na výpadovku? Ja totiž tento smer nejazdím... -Riava v autobuse zmĺkne. Význam slov nadobúda jasný rozmer. Potom sa tváre rozjasnia. Muži ochotne prikyvujú: - Len choďte rovno. Rovno... -- Ďakujem, - prikývne šofér vďačne.Pozerám sa po spolucestujúcich. Odrazu sa všetci usmievajú a autobus je plný teplej človečiny.A ja žasnem, akú moc majú niektoré slová...
prepáčte, prosím...
Zastávka autobusu. Vlastne dve. Jedna pre smer do mesta, druhá pre smer z mesta. Jeden z prichádzajúcich autobusov zle zaparkoval. Nastáva zmätok. Ľudia sa náhlia, nastupujúci vystupujú, vystupujúci nastupujú, všetci do seba strkajú, nadávajú, hundrú. Malá plošina na kolesách je plná napätia...