úplne obyčajné ráno...

Dievčina, stojaca pár krokov odo mňa, sa pohne smerom k prichádzajúcemu autobusu, klopýtne, potom zavrávorá a pomaly sa zosunie k zemi. Na tom jej páde je čosi zvláštne, jej telo sa skladá k chodníku neprirodzene pomaly, akoby bez života. Stŕpnem a neschopná pohybu sa s úžasom dívam na telo pohodené na chodníku, ktoré vyzerá ako veľká handrová bába, a na ľudí, ktorí ju náhlivo obchádzajú a nastupujú do autobusu. Po pár sekundách, ktoré mi pripadajú ako večnosť, ma začnú nohy konečne poslúchať a ja sa pohnem k dievčaťu. V tom momente ma však predbehne mladý chlapec s pieskovohnedým ruksakom. Skloní sa k dievčaťu a v jeho náhlivom a predsa neuveriteľne nežnom pohybe rúk, ktorým odkrýva tvár zakrytú dlhými tmavými vlasmi, je čosi, čo vzbudzuje dojem, že ju pozná, že je to jej priateľ. Nie, nie je... Je úplne cudzí. Pod odhrnutými vlasmi sa objaví bledá tvár so zavretými očami a šepkajúce pery. - Zavolajte sanitku, - prehovorí mladíček prosebne k davu. V duchu sa zahanbím, že mi to nenapadlo ako prvej a keď ďalší blízko stojaci mladík vytiahne mobil a spojí sa so záchrannou službou, snažím sa urobiť aspoň niečo. Pohladím zmätené dievča po tvári a uchopím do dlaní jeho ruku. Je úplne ľadová. - Áno, áno, odpadla na chodníku... Prosím, pošlite sem sanitku, - počujem nad sebou hlas. A potom odrazu ďalší. - Dovolíte, som lekár, - pristúpi k nám mladý muž v obleku, ktorý náhlivo vyskočil z autobusu. Snažíme sa mu vysvetliť, čo sa stalo, dievčina je stále úplne dezorientovaná a hrabe sa na nohy nemotorne ako novonarodené žriebä. A vtedy sa stane pre mňa čosi neuveriteľné. Šofér autobusu MHD, z ktorého vystúpil mladý lekár, podíde k nám a spýta sa: - Prepáčte, pane, máme na vás čakať, alebo môžem naštartovať? -Stiahne mi hrdlo od dojatia...Niekto sa na tomto mieste môže opýtať: - A ďalej? -Ďalej už nič. Pomaly sa postavím, vrhnem posledný pohľad na mladíka s mobilom, chlapca s ruksakom a lekára skloneného k mladej dievčine. A potom ma už môj autobus odváža do zamestnania spolu so spomienkou na jedno obyčajné ráno a dva metre štvorcové špinavého chodníka plné ľudskej spolupatričnosti...