Raz dávno mi ponúkol kolega v tejto súvislosti zaujímavý postreh, vraj niektoré naše predstavy sú o obyčajných počtoch. Človek si dokáže predstaviť desať či stotisíc korún, ťažšie si však predstaví jednu miliardu. Podľa neho v tom môže byť zakódovaná nepochopiteľná ľahostajnosť k ukradnutým, či prehajdákaným miliardám. Človek si vie predstaviť milión, miliardu asi nie... Pri svojej úvahe sa dotkol aj genocídy a živelných pohrôm. Ľudia si podľa neho vedia predstaviť jedného, či desiatky mŕtvych, s pribúdajúcim počtom ich vnímavosť voči smrti paradoxne otupie...
"Skúste si predstaviť milión mŕtvych," navrhol nám.
Nepredstaviteľné...
A prečo o tom píšem?
Dnes zúria na našom území, no najmä v susednom Česku, záplavy. Pohľad na valiacu sa vodu, zničené polia a ruiny domov je desivý. Správy o ľudských obetiach a škodách na majetku ohromujúce. Všetky spravodajské relácie ponúkajú zábery a obrázky katastrofy. Je to strašné, pomyslím si zakaždým po zhliadnutí takých záberov. Na moment to so mnou zatrasie a ja v duchu ďakujem osudu, že mi nepostavil do cesty takúto skúsenosť. Snažím sa predstaviť si tragédie tých bezmenných ľudí a moja fantázia trochu pokrivkáva.
Až raz v jednej reportáži počujem prosté priznanie jednej neznámej vyčerpanej ženy: "Prišli sme o VŠETKO. Úplne o VŠETKO..."
A moja predstava nadobúda konkrétny rozmer...
