Čakala som, kto na to prvý upozorní, nakoniec na to upozornila samotná Nasťa v rozhovore pre denník Šport.
„Ten jeden deň po stíhacích pretekoch mi vôbec nestačil na oddych. Väčšina súperiek sa pripravovala v pokoji, okolo mňa sa však stále niečo dialo. Bola som v jednom kolotoči. Samé stretnutia, rozhovory do médií. Nemala som čas vôbec ,vypnúť', i keď beriem, že to k úspechom patrí. Lenže ja také niečo zažívam na vlastnej koži prvý raz v živote. Nebola som na to pripravená, nevedela som, čo to so mnou môže spraviť."
Ona to naozaj možno nedokázala odhadnúť, možno sa nemohla tomu cirkusu vyhnúť. Možno nedokázala odmietnuť, možno... Osobne si však myslím, že toto všetko mal odhadnúť jej tréner a aspoň trochu pochopiť novinári. Ja viem, viem, novinársky chlebík je drahý, ale tentokrát ju možno stál medailu. Veď Nasťa bežala rýchlejšie ako víťazka. Lenže tieto preteky nie sú len o behu, sú aj o presnosti. Bežať sa dá aj s rozbúrenou mysľou a unavenými očami, stieľať nie. Nasťa po zisku dvoch medailí dala nespočetné množstvo rozhovorov, pózovala pre fotografov, zúčastnila sa osláv v Slovenskom reprezentačnom dome...
Strašne tejto sympatickej pretekárke držím palce a ani to jej štvrtkové "zaváhanie" na tom nič nezmení, je skvelá.
Mne je len ľúto, že nad ňou trochu vnímavejšie nebdeli iní...
