Bolo to na Deň vďakyvzdania, preto sme za tebou prišli všetci - tvoj brat, jeho priateľka a ja. Chceli sme ten váš sviatok konečne zažiť v priamom prenose. Bábo malo prísť na svet až o niekoľko dní, no bábätká sa nepýtajú na deň v kalendári. A tak si nás nechala doma s dvomi staršími deťmi a s moriakom namočeným v čudesnom náleve, ktorý mal podľa slov tvojho muža vytiahnuť z obrovskej hydiny všetko škodlivé. Dodnes neviem, čo tvojho muža znepokojovalo viac - či tvoj pôrod alebo obavy, že nám nestihne upiecť toho bláznivého vtáka.
Niektoré veci sa v našej rodine čarovne opakujú a ja som zase raz sedela na sedačke hypnotizujúc mobil na stole a modliac sa za pokojný a bezbolestný príchod dieťatka. A to som vôbec nevedela, že je za čo sa modliť. Počas celého tehotenstva si mi ani raz nepovedala, koľko utrpenia a strachu si si prežila a ako veľmi si sa v duchu modlila za zdravie svojho tretieho dieťata. Pretože tam kdesi na začiatku ti jeden lekár povedal, že dietatko možno nebude v poriadku. Nedokážem si ani predstaviť tých deväť mesiacov obáv a pochybností. Keď som ti neskôr vyčítala, že si zostala na to všetko sama, spýtala si sa. "A načo som ti to mala hovoriť, mami? Potom by sme sa trápili obidve."
Štyri hodiny po tvojom odchode nakoniec mobil zazvonil a my sme sa dozvedeli, že dieťatko je konečne na svete a že je všetko v poriadku. Okamžite sme sadali do auta a leteli za tebou do pôrodnice.
Myslím, že som ťa nikdy nevidela krajšiu a šťastnejšiu. A tiež som nikdy nevidela krajšie bábätko.
Z nemocnice ťa prepustili po 36-tich hodinách. V Amerike je to vraj tak. Ale aspoň to ten šialený vták v náleve zvládol.
A tak sme mali náš prvý Deň vďakyvzdania s malým časovým posunom, ale o to krajší. Tvoj brat žartoval, že je to super, pretože zatiaľ čo ostatní už dosviatkovali, my môžeme práve začať. Viem, že ten deň má svoju históriu na míle vzdialenú od našej kultúry, no my sme si ho naozaj dojímavo užili.
Pretože bolo za čo ďakovať. V malej modrej postieľke spalo spokojné jednodňové bábätko a ty si žiarila šťastím.
Možno preto malo všetko takú neobyčajnú chuť a atmosféru. V ten večer som prvý raz jedla pečeného moriaka s brusnicovým želé a so sladkými americkými zemiakmi posypanými orechami, domáci kukuričný chlieb, tekvicový koláč a ešte milónpäť všelijakých dobrôt. K tomu smiech, prekáranie dospelých a detský džavot dvoch starších vnúčat.
Zavrela som vtedy oči a prichytila sa pri želaní, že chcem, aby to tak zostalo navždy...
