na Zemi, čo je hviezdou...

Zatvorila som oči a predstavila si, aké by to bolo prechádzať sa po Paríži so svojou láskou... V ruke by som cítila tvoju horúcu dlaň a prispôsobovala krok tvojim dlhým krokom, pozorovali by sme lenivú Seinu a maliarov s rozloženými stojanmi, na jednej maľbe by bolo dievča s dlhými tmavými vlasmi, vždy som chcela mať také, v maličkej kaviarni by sme si dali horúcu kávu s čerstvým croissantom, zotrel by si mi prstami omrvinku z úst a ja by som mala chuť podržať ti prsty medzi perami, no v tvojich očiach by sa blysli nesmelé rozpaky, ktoré mám tak rada, "Sme v Paríži, láska," pošepla by som ti, a ty by si sa zasmial a spýtal by si sa ma, či v Paríži sa všetko smie, "Všade sa smie všetko," prisvedčila by som, ale len v duchu, pretože by som chcela, aby si prišiel na to sám...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (13)

Neskôr by si ovinul okolo môjho pása ruky a pritisol by si sa zozadu ku mne na nádvorí pod Notre Dome, kde tancovala malá tanečnica svoju pieseň lásky a v jej blízkosti cupkala malá biela kozička, všade sa smie vštko, pošepla by som ti v meste dýchajúce históriou, spomienkami, bolesťou aj vášňou, ktoré patria k láske, ako koza fidlajúca na husle, prečo ináč by ju namaľoval Chagall na jeden zo svojich obrazov?

Večer by sme zablúdili k Monmartru, na schodoch by hralo zopár pouličných umelcov, niekoľko párikov by sa tam bozkávalo ako po prvý raz a dve rozkošné dievčatká v ružových šatočkách by si pritískali dlane na ústa tak, ako to vedia len deti, keď vidia niečo smiešne, ja by som si pritisla k lícu tvoju ruku, hriala by ako lúče zapadajúceho slnka, v diaľke by bola Eiffelova veža, rovnako absurdná ako "pyramída na nádvorí Louvru, kto vie, či naozaj Louvre skrýva tajomstvo, o ktorom písal Dan Brown a ktoré rozzúrilo Vatikán, a potom večer, v malej hotelovej izbe by si si pritisol moje ruky k svojmu telu a potom by už nebolo nič, len naše ruky a ústa horúce a mäkké ako tma...