Dnes odišla do hereckého neba Annie Girardotová. Je zvláštne, že práve s ňou sa mi vynára spomienka na jedného chlapca s hnedými očami a s vreckom horúcich gaštanov, ktoré mi kúpil na prvom rande. Možno preto je ten smútok za Annie ešte nežnejší...
Jej film Prežiť si svoje peklo som pozerala ruka v ruke práve s ním. Ten film je príliš vážny a príliš smutný, aby ho človek chcel spájať so spomienkami na prvú lásku, ja ho s nimi spájam. Možno preto, že som presne ako ona nosila v tom čase krátke vlasy a obaja sme milovali francúzske filmy. Aj keď on mal neskôr radšej Belmonda a Marléne Jobert. Ja som milovala Annie. Pre jej ľudskosť, prirodzenosť a šarm, ktorý vniesla do filmov. Bez okázalých rób a nápadných šminiek. Len svojím hereckým umením...
Dnes odišla do hereckého neba veľká herečka a na chvíľu mi priviala nežné spomienky.
Na hlas famóznej Věry Galatíkovej, ktorá ju dabovala...
Na skvelého Phillipa Noireta, ktorý jej robil filmového partnera a predbehol ju o pár rokov...
Na moju prvú študentskú lásku...
R.I.P. Annie...
