V Arménsku je niekoľko kláštorov, ktoré majú svoju mystiku, tajomno, duchovno...Pred jedným z nich sme sa začali vybaľovať s raňajkami. Kláštor bol ešte zamknutý. Slnko sa zpoza neho predieralo pomaly, no s ostrými lúčmi na oblohe. Okna na veži neboli zasklenné a tak cez ne ostré šípy prechádzali a bodali do našich prižmúrených očí. Luč svetla z kostolnej veže sa začal lámať a tancovať po okolí.
Nebol tam len kláštor, ale aj ľudia a príroda....
Šťastný pastier kôz ...
Viera je mohutná...
Jasne svetlo preniká do kláštorných múrov...
Božské ráno...
Osvetľuje a vydáva svedectvo viac ako 1000 rokov...
Strom pamäte...
„Tomášovký výhľad“
Krásna pamäť ľudských rokov...
Opustený ...a sám...
A voda spod Aragastu odnaša spomienky...
Venujem sa cestovaniu, spoznavaniuľudí, a sociálnej práci.Pracujem ako mediátor a rád pôsobím ako motivátor. Zoznam autorových rubrík: pre to sa oplatí žiť, no nenapíš to, už ma dožrali, ta tak to u nás chodí, Súkromné, Nezaradené
