Venujem sa cestovaniu, spoznavaniuľudí, a sociálnej práci.Pracujem ako mediátor a rád pôsobím ako motivátor. Zoznam autorových rubrík: pre to sa oplatí žiť, no nenapíš to, už ma dožrali, ta tak to u nás chodí, Súkromné, Nezaradené
Pred dvoma rokmi už sa to skoro podarilo. Nakoniec sa však rozhodnutie Ministerstva školstva SR zmenilo. Len si to predstavte, jeden žiak navštevoval 57 krúžkov a 57 krát bol financovaný normatív! Neviem o žiadnych postihoch a verte, na vine nie je moja nevedomosť. Bolo aj veľa ďalších finančne výhodných anomálií. Pravidlá sa sprísnili, ale snaha o zrušenie centier voľného času je stále aktuálna.
V celom našom okrese nie je bazén. Nie je ani kde poriadne vymočiť naše blchy, ani kde si dať poriadne vyžrať nohy chlórom.
Po krásnom čase v Kambodži nás presúvali lietadlom čokoládové modelky z Phon Penu do Bangkoku. V lietadle nám oznámili potešujúcu správu, Viedeň spustila prevádzku letiska po niekoľkodňovej odstávke kvôli islandskej sopke. Ako dobre, že letíme významnou európskou spoločnosťou Austrian Airlines a nie nejakou pochybnou ázijskou elefan airlene, utešovali sme sa vzájomne. Zbytočne.
Pred autobusom funkcionár súpera pozval rozhodcu dnu, ale on odmietol a povedal, že sa zastaví v Poprade. Nato funkcionár vybral bankovku a strčil ju do vrecka bundy rozhodcu. A ja bol meter vzadu.
„To ne pes, to šviňa,” presviedčal ma Róm v osade, keď som si všimol čerstvo ošklbaného havina visieť na tráme dverí: „To ne pes, to šviňa!”
Hyperaktívna (východniarsky preklad – vp. šaľena) Dorotka Nvotová sa prisťahovala k nám do našej dediny.
Pamätám sa, ako učiteľka základnej školy plakala, keď diagnostikovali jej najšikovnejšieho žiaka.
Tieto riadky píšem pred teplým kozubom. Som rád, že nezvoní telefón. Televízor je vypnutý. Manželka s dcérou vymetajú obchody (novoročné zľavy... nestačilo im... stále si vedia nájsť zámienku). Užívam si seba, romantiku prirodzeného tepla a tradičné časy Vianoc našich predkov (až na.. počítač z Číny... palivové drevo z brazílskych paliet... francúzsky kozub... sedačku z Nového Targu...)
Jej meno je Barbara. Prišla k nám z malého rakúskeho mestečka - zo Zwettlu a ubytovala sa v našej dedine. Pekná a milá Rakúšanka. Peknučká babenka.
Moja dcéra má sedemnásť, za sebou sedem rokov gymnázia, pred sebou stužkovú a so sebou frajera. Na môj vkus je príliš zodpovedná a primerane snaživá. Pochopiteľne ma trápi, ak ju nejaký chňup obabráva a navyše - o moje prachy!
VOLÁM SA ZUZKA, mám úžasných rodičov a dvoch bratov – Richarda, ktorý má 12 rokov a Tadeáška, ktorý má 4 roky. Chcela by som Vám niečo povedať o Tadeáškovi. Tadeáško sa narodil s chorobou, ktorá sa nazýva SVALOVÁ DYSTROFIA.
Raz sa v mojej kancelárii objavil obrovský chlap. Svalnatý, mocný a vysoký. Samozrejme ho poznám, sme takmer rovesníci. Veľa omáčky sme na začiatok nepojedli, šiel rovno k veci.
Nie sú príbehy ako príbehy. Poletujú okolo nás, nad nami, sú v nás. Príbehy tohto častokrát krutého sveta. Kde sa na jednom mieste hýri a užíva, riešia sa pseudoproblémy, čas sa márni vyslovenými hlúposťami. Inde je žiaľ a strádanie. A predčasná dospelosť... Príbehy, príbehy...
Zo Slovenska nám poslali osobný dodávkový voz značky Citroen pre osem ľudí. Hneď prvý mesiac sme vbehli do priekopy. Snažili sme sa vyhnúť jazdcovi na motorke, veselo uháňajúcom striedavo v smere aj protismere. Mal za sebou dlhú cestu, slnko naň celý deň pálilo a on si nevedel spomenúť, z ktorej strany nás minie. Primárne platí pravidlo , že ten slabší sa musí uhnúť, skončilo to ako skončilo. Mal na svojej strane šťastie, Alaha a neviem čo ešte a my sekundárnu reakciu nášho šoféra - rozbitú prednú nápravu. Minul nás v pohode, ako sa však škľabiac obzeral dozadu, praskol to s motorkou do zeleného figovníka.
Môj spolužiak bol polosirota. Mal len mamku, sestru a veľkú ctižiadosť v živote niečo dokázať. Ocka mu zabil jeden ožratý kočiš s koňmi, keď mal tri roky. Žili s mamkou a žili ako žili.
Žiť v obci je vraj nuda. Ja tvrdím, že žiť v obci je úžasné. Raz v noci som sa vybral do lesa. Pravdaže som sa bál...
Starosta najviac času venuje riešeniu námietok, sťažností a sporov....
V dedine prebieha nevyhlásená súťaž v stavaní svojich posmrtných obydlí.
Dnešný deň mám príjemný a môžu za to tri cudzie deti. Trojnásobne mi ho spríjemnili, a tak sa potešte aj vy.
Pár mesiacov po nežnej revolúcii sa moja sestra vybrala hľadať šťastie za veľkou mlákou. Ideálne sa jej zdalo skúsiť to ako opatrovateľka detí. Skúsenosti žiadne, no netrápilo ju to, veď čo my, Slováci, nevieme... Naviac, dievča z dediny, odchované na družstevnom mlieku a socialistickom chlebe zvládne aj zložitejšie záležitosti, ako výchova milionárskeho synčeka. Hneď na začiatku „kariéry“ natrafila na bohatú židovskú rodinu, kde bolo niekoľko detí v dome a jedno na ceste. Potešila sa tomu... Pred očami jej zaihrala predstava niekoľkoročnej pracovnej príležitosti.
