Vladimír Ledecký
Spevák /každý raz stretne svoju minulosť/
Môj spolužiak bol polosirota. Mal len mamku, sestru a veľkú ctižiadosť v živote niečo dokázať. Ocka mu zabil jeden ožratý kočiš s koňmi, keď mal tri roky. Žili s mamkou a žili ako žili.
Venujem sa cestovaniu, spoznavaniuľudí, a sociálnej práci.Pracujem ako mediátor a rád pôsobím ako motivátor. Zoznam autorových rubrík: pre to sa oplatí žiť, no nenapíš to, už ma dožrali, ta tak to u nás chodí, Súkromné, Nezaradené
Môj spolužiak bol polosirota. Mal len mamku, sestru a veľkú ctižiadosť v živote niečo dokázať. Ocka mu zabil jeden ožratý kočiš s koňmi, keď mal tri roky. Žili s mamkou a žili ako žili.
V Arménsku je niekoľko kláštorov, ktoré majú svoju mystiku, tajomno, duchovno...Pred jedným z nich sme sa začali vybaľovať s raňajkami. Kláštor bol ešte zamknutý. Slnko sa zpoza neho predieralo pomaly, no s ostrými lúčmi na oblohe. Okna na veži neboli zasklenné a tak cez ne ostré šípy prechádzali a bodali do našich prižmúrených očí. Luč svetla z kostolnej veže sa začal lámať a tancovať po okolí.
Písal sa rok 1977, blížili sa „dušičky a ja som rozbehol svoj prvý biznis. Od tej doby ubehlo veľa času. Mladí ľudia si to dobré nemôžu pamätať a nám, čo sme v tej dobe žili, nezaškodí si pár vecí pripomenúť.
Pred dvoma rokmi kŕdeľ usmrkaných „ciganských“ detí pod naším vedením z dreva zostrojil malú kravu.