A začala nás aktivovať (vp. poplašic a pošalic). Požičala nám DVD s filmami, v ktorých účinkuje. Hneď sme si ich napálili, niektorí dokonca celé filmy (väčšina len erotické scény). Tým sme sa zblížili a celá dedina ju prijala za svoju, aj keď, po tom, čo sme si do svojich počítačov napálili isté sekvencie, si o herečkách nemyslíme to najlepšie.
Následne začala manažovať (vp. nezna dze jej hlava stojí) rómsku superstar. Ja dva kroky za ňou, riešil som nepredvídané nedostatky vznikajúce mimo plánu. Jej plán bol určite odvodený od nášho slova „plano”, lebo som po nej riešil skoro všetko. Z pôvodného zámeru detskej rómskej superstar na našej škole, vznikla za pár týždňov CELOSLOVENSKÁ RÓMSKA SUPERSTAR so stovkami účastníkov, hviezdnou porotou, perfektným finálovým večerom, plným amfiteátrom... Interpreti predvádzali šou, pri ktorej mráz behal po chrbte.
Neveriacky som krútil hlavou, že to všetko extrémne hladko prebehlo. Akcia postavená na dobrovoľníkoch, bez grantov, stála pár stoviek euro podarovaných anonymnými darcami. A z tých niekoľko tisíc Rómov, čo sa na akcii premlelo, nikto nespôsobil ani najmenšiu nepríjemnosť. Zázrak?! Náhoda?! Boží zásah...?! Netuším.
Dorotka po pol roku odišla a ja tak nostalgicky spomínam na tých pár mesiacov s ňou. Stihla otvoriť a prevádzkovať čajovňu U Dorotky, zorganizovať najväčšiu akciu, aká u nás kedy bola..
Prispievať do časopisov, fotografovať, učiť deti po anglicky, organizovať im výlety, koncertovať, pripravovať akcie a hostiť desiatky známych osobností (dokonca k nám zavítali – vp. dotrepali še tu - COLLEGIUM MUSICUM)..
A medzitým odbiehať na filmové konkurzy a festivaly...
Nechcem tým nič povedať, len... PAMODAJ ŠŤASTIA, DOROTKA...
