Ľudia si stavajú pomníky na cintoríne a investujú do nich čoraz väčšie peniaze . Ešte v čase môjho detstva boli pomníky normálne a stavali sa pár rokov po smrti . Neviem presne, ako sa to začalo , všetka tá mánia a masová hystéria. Pamätníci tvrdia - bol to starý Šoc, čo si dal urobiť pomník z travertínu, aby dlhšie vydržal .
Tak sa začali travertínové preteky o najväčší , najvyšší , najkrajší a najdrahší travertínový hrob. Miestni kamenári sa nechceli dať zahanbiť a tak si jeden z nich na pevných základoch postavil mramorový pomník. A sused o mesiac neskôr na rovnako dobrých základoch už staval mramorový pomník z červeného kubánskeho mramoru pre seba a manželku! (V tom čase bola Kuba ešte spriatelená krajina.) Keď sa tí dvaja susedia v krčme hádali, či je lepšie sólo, alebo dvojka , krčmár to nevydržal a o mesiac mu na cintoríne stála nádherná hrobka mramorová, zvnútra vykladaná prírodným kameňom . Jeho sused je tiež trieda. Na cintoríne vzápätí pribudla ďalšia mramorová hrobka, zvnútra zdokonalená nalepenou samolepiacou vodovzdornou umývateľnou tapetou .
Postupovalo sa podľa hesla: ,,Čím lepší pomník, tým lepší človek .“ Čím skôr, tým lepšie . Dnes si už štyridsiatnici stavajú hrobky ... Ja som sa domnieval , tak to už je vrchol, ďalej sa už ísť nedá ...Čo viac si ešte môže človek priať pár dní po smrti ? Mýlil som sa . Ďalšia hrobka bola predelená ,,sklobetónkami“ , aby boli nebožtíci blízko , aby sa troška videli , ale zase nie veľa. Ďalší sused dal namontovať zasúvacie dvere Roldor, aby sa posmrtne asi mohli aj navštevovať. Nasledovali fototapety, najviac leteli palmy pri mori a východ slnka. Jeden budúci nebožtík použil tapetu Sochy slobody na ležato. Tá sa však viac neujala . Tam to aj zastalo, na mŕtvom bode . Každý čakal, čo bude ďalej. Môj spolužiak kamenár ma v jeden teplý večer v krčme oslovil :
,,Vlado, chodíš po svete, poraď, akú hrobku si mám urobiť? „ Dlho, predlho otravoval, až som mu poradil :
,,Daj sa preparovať.“
,,Ako preparovať?“
,,Tak, ako sa preparujú sovy , alebo ako vypreparovali Lenina.“
,,Ale vážne, šlo by to ?“
,,Iste , ale stojí to dosť peňazí.“
,,Na peniazoch nezáleží.“
Vravím mu:
,,Dlho nosím v hlave tú dobrú myšlienku - nebožtíkov posielať na preparáciu . A zaliať ich rovno do skla , ako škorpiónov na rýchlostných pákach a mramorový podstavec k tomu. Tam je možnosť realizovať tie najnáročnejšie kombinácie . Využiť fantáziu a kreativitu. Aké sklo ? Číre, tmavé, olovené, so zlatým okrajom , preparovaný naležato, posediačky , v premete , kotúľ , golfový odpal , nohy spolu, od seba, šnúra , prsty v tvare zvíťazíme , strč si ho , odev zimný , letný , plavky , pokiaľ je plastika na prsiach aj hore bez , škoda to nevyužiť, keď sme za to platili , rôzne doplnky , tých kombinácii je tak veľa , nikto by sa po nikom nemusel opičiť .
Predpokladám , že niekto by predsa udával módne trendy , máme dosť osobností v republike vhodných na preparovanie . Zaliatie do skla vyrieši kopec ďalších problémov - lepší transport, údržba , nevypadávajú chlpy , stačí hadica s vodou , riešil by sa aj problém zaneprázdnených príbuzných . Preparovaný by sa im poslal vlakom ako batožina . A kúpim aj spiatočný lístok, je tam zľava . Keď ho dám poistiť a stratí sa, aj po smrti bude užitočný a prinesie osoh . Ďalšie a ďalšie výhody . Posúď sám , no nie je to originálne ?“
Postupne som mu vysvetlil, čo to všetko obnáša a než som mu stihol oznámiť , že párenie sa mi viac pozdáva ako preparovanie, ktosi zabŕdol - aj manželku si daj preparovať, ale čím skôr, už je na to zrelá .
Jasne narážajúc na jej nie vždy vydarený, ale pri tom vždy bohatý make up.
Strhla sa ozajstná mela. Bil sa každý s každým - klasici, travertináci , mramoráci , tapetári , sklobetonkári, roldoráci , New- Yorčan a jeden nepreparovaný.
Skôr ako som vyletel oknom, dostal som to, čo som si zaslúžil .
Keď som sa so zážitkom zdôveroval manželke , tvrdila :
,,Dostal si menej, ako si zaslúžiš .“
Posúďte sami , zaslúžim si za to po papuli? Však nie .
Človek je zvláštny tvor...
